Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting2_2/b/c/bc6eccea-a8fc-4738-948f-d1f2f28b29e0/juditatkacova.sk/web/wp-includes/post-template.php on line 284

O alergii na ovocie (A citrusy to nie sú, jasný pane)

 v Alergológia, Liečebná výživa, Zápisky nutriholičky

Keď sa hovorí o ovocí ako o alergéne, najčastejšie si predstavíme rôzne svrbivé vyrážky po zjedení mandarínky či pomaranča. Naopak také jablko je považované za “bezpečnú” potravinu, ktorú nájdeme aj v rôznych protialergických diétach. Keď som vám ale minule na instastorkách spomínala alergiu, kde pacient reaguje práve na naše najbežnejšie domáce druhy ovocia ako sú jablká, broskyne, čerešne, tak vás to celkom zaujalo a viacerí ste mi písali, že už dlhšie máte pocit, že vám práve tieto druhy ovocia nerobia dobre ale mysleli ste si, že sa vám to iba zdá. Existuje vôbec alergia na jablko a ak áno, ako vzniká?

Ešte pred tým, než sa o tom rozpíšem, musím spomenúť ešte jednu možnú príčinu nežiaducich reakcií po zjedení spomínaných druhov ovocia, najmä ak ide o tráviace ťažkosti – kŕče, nafukovanie, hnačky a pod. Na vine totiž môže byť aj fruktóza, tzv. ovocný cukor, ktorý sa vo veľkom množstve vyskytuje práve v jablkách, slivkách, hruškách a pod. (v porovnaní napr. s bobuľovým ovocím alebo citrusmi, ktoré nemajú tak vysoký obsah voľnej fruktózy). Môže ísť o:

  1. FRUKTÓZOVÚ INTOLERANCIU, ktorá je podľa niektorých zdrojov udávaná až u 15-20% populácie (spôsobuje ju porucha transportu fruktózy cez sliznicu tenkého čreva a je značne závislá od jej skonzumovaného množstva)
  2. SIBO – syndróm bakteriálneho prerastania čreva, kde je fruktóza jeden z hlavných druhov sacharidov prispievajúci k prejavom s ním spojeným.

Diagnostiku vyššie spomínaných nešvárov vám urobia pomocou tzv. záťažových testov u väčšiny alergológov. Netreba vám k tomu nič, len pol dňa dovolenky. (Alebo aj celý deň, ak sa počas testu pos*riete a budete musieť utekať domov…)

No a keďže máme malé vzdelávacie okienko za sebou, môžeme sa pustiť do hlavnej témy článku, inak zvanej aj veľké vzdelávacie okienko.

Počas vstupného alergologického vyšetrenia zvyčajne v ambulancii absolvujete základné testy na niekoľko najčastejších potravinových alergénov – také to jemné pichanie a čarbanie na obidva predlaktia, tzv. prick testy. Zisťuje sa tak senzibilizácia (zvýšená vnímavosť, citlivosť) na bielkovinu kravského mlieka, vaječný bielok, roztoče, niektoré rastlinné čeľade a pod.

Zároveň absolvujete odber krvi na laboratórnu diagnostiku IgE protilátok – teda protilátok, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v patogenéze alergií. Tieto testy je naozaj dôležité absolvovať, pretože spolu s dôkladnou anamnézou tvoria základ k úspešnej diagnostike a prípadnému plánovaniu diétnych opatrení.

Každopádne existujú ďalšie zaujímavé diagnostické metódy, ktoré pomáhajú odhaliť rôzne súvislosti medzi potravinovými alergénmi. Jednou z nich je komponentová diagnostika, ktorá pracuje s tým, že alergén nie je jedna molekula, ale ide o zmes viacerých alergénov, tzv. alergénnych komponentov. Teda ak sa povie, že sme alergickí na mlieko, presnejšie sme alergickí na bielkovinu mlieka a ešte presnejšie sme alergický na jednu alebo viaceré druhy mliečnych bielkovín, ktoré majú rozličné vlastnosti a spôsobujú napríklad aj odlišné prejavy alergií. Niektoré bielkoviny sú odolnejšie (a tým pádom nebezpečnejšie), niektoré menej odolné, ničí ich teplo alebo kyseliny tráviaceho taktu. Ich rozoznanie nám zároveň pomôže rozoznať aj ďalšie komponenty, na ktoré môžeme s väčšou pravdepodobnosťou reagovať (tzv. skrížené reakcie).

Komponentová diagnostika preto skúma práve konkrétne typy alergénov, na ktoré sme senzibilizovaní. Jej výstupom nie je určenie, že sme alergickí na jablko, ale že v patogenéze (vzniku) našej alergie hrá primárnu úlohu istý alergén (alebo rodina alergénov), ktorý sa s rôznou mierou pravdepodobnosti môže prejaviť ako alergia na hneď niekoľko potravín, vrátane jablka. Zložité, čo? Skúsim konkrétny príklad.

Alergia na ovocie, typ č. 1

Ide o senzibilizáciu k proteínom bet v 1, ktorú preukážeme pomocou spomínanej komponentovej diagnostiky. Tieto alergény patria do skupiny ochranných bielkovín rastlín (pred poškodením mikroorganizmami). Hlavným zástupcom je alergén brezy. Naše telo sa k týmto alergénom senzibilizuje (stane náchylné) inhalačnou cestou na sliznici dýchacích ciest po vdýchnutí peľu. Zjednodušene – ak patríte medzi typických jarných peľových alergikov, je tu určitá šanca, že budete reagovať aj na niektoré potraviny – najmä ovocie a orechy. Nazýva sa to skrížená reakcia. Medzi najčastejšie skrížené alergické reakcie patria reakcie na jablko a čerešňu, ale časté sú aj reakcie na iné plody ovocných stromov alebo na lieskovce. Ide teda o alergickú reakciu typu peľ – potravina.

Zároveň o týchto alergénoch vieme ďalšie skutočnosti, ktoré nám pomáhajú s pátraním po príčine našich zdravotných ťažkostí. Napríklad vieme, že bet v1 ako aj iné proteíny z tzv. PR10 skupiny sú termolabilné, teda ničia sa pri vyšších teplotách a preto je pravdepodobnejšie, že reakcia nastane pri konzumácii surového ovocia a orechov a naopak pri konzumácii tepelne upravených pokrmov (napr. ovocná výživa, džemy a pod.) k reakciám nemusí dôjsť. Zároveň sa alergia najčastejšie prejaví ako tzv. orálny alergický syndróm – teda ako vyrážka alebo svrbenie v okolí úst a v ústnej dutine. Ďalej vieme, že alergická reakcie môže prebehnúť ťažšie, keď skonzumujeme väčšie množstvo alergénu v kombinácii s prázdnym žalúdkom, teda na lačno. Tento typ alergie je rozšírený práve v našich stredoeurópskych končinách.

Potom je tu ale:

Alergia na ovocie, typ č. 2

Ide o senzibilizáciu k proteínom LTP (lipid transfer protein), ktoré sú na rozdiel od rodiny PR10 (bet v 1) veľmi odolné a prežijú aj cestu tráviacim traktom. K senzibilizácii preto väčšinou dochádza práve v sliznici tráviaceho traktu a prejavy sa neobmedzujú len na ústnu dutinu a jej okolie. Ak sa pomocou komponentovej diagnostiky preukáže tento typ senzibilizácie na ovocie a iné plodiny, vieme, že tepelná úprava nemusí stačiť a potravine sa musíme vyhnúť úplne. Zároveň je aj samotná alergická reakcia často závažnejšia, môže dôjsť až k anafylaktickému šoku (život ohrozujúci stav kedy zlyháva obehová sústava). Dobrou správou pre nás je, že táto alergia je v našich končinách oveľa zriedkavejšia, typická je skôr pre obyvateľov južnej Európy (môžem spočítať na prstoch 1 ruky, koľkokrát som sa s ňou stretla v poradni).  Pri tomto type senzibilizácie postihnutý človek najčastejšie reaguje na broskyňu či kiwi, môže sa však vyskytnúť aj reakcia na jablko.

Ako ste už asi vydedukovali, je celkom užitočné poznať viac do hĺbky pôvod vašej alergie. Ak sa preukáže, že máte senzibilizáciu PR10 (bet v 1), ja už mám pred sebou tabuľku, kde mám vymenované najčastejšie skrížené reakcie na rôzne druhy potravín a tomu prispôsobujem diétu. Tá je opäť pre každého pacienta individualizovaná (mnohí majú aj iné alergie a intolerancie), ale zhruba môže vyzerať takto:

V rámci PR10 diéty vylúčte na 4-6 týždňov z jedálnička nasledujúce potraviny

  • Lieskový orech – pozor aj na rôzne sladkosti, čokoládové krémy, ochutené jogurty
  • Arašidy – pozor aj na rôzne sladkosti, čokoládové krémy, športové doplnky, ázijské potraviny, kung pao v reštaurácii a pod.
  • Mandle, brazílske orechy – pozor na marcipán
  • Sója – pozor aj na rôzne sladkosti, čokoládu, ázijské potraviny, tofu a iné vegetariánske pokrmy, niektoré druhy pečiva a raňajkových cereálií, náhrady mlieka a mliečnych výrobkov
  • Jablko, broskyňa, čerešne, hruška, slivky + odsledovať maliny, jahody, mango, melón
  • Zeler, mrkva a iná koreňová zelenina (cvikla, reďkovka, chren, petržlen)
  • Špargľa, paprika, zemiaky – reakcie sú menej pravdepodobné a nemusia byť prísne vylúčené (odsledujte si prípadné reakcie)

V úvode diéty (najmä ak sú prítomné akútne príznaky) vždy odporučím na čas úplne vylúčiť všetky orechy, strukoviny aj všetky druhy (hlavne) surového ovocia, postupne sa však môžeme vrátiť ku konzumácii napr. bobuľového ovocia alebo citrusov.

Strava by mala byť založená prevažne na živočíšnych produktoch ako sú mäso, vajíčka, ryby, neochutené mliečne výrobky + neochutené druhy obilnín, pečiva, zelenina okrem koreňovej a rôzne druhy tukov (môžu byť aj rastlinné, ale nie orechové a sójové oleje). Reálne mám ale v ambulancii málokedy niekoho, kto by mal IBA túto diétu, často to musím nakombinovať s bezlaktózovou diétou, bezlepkovou diétou alebo inými alergiami, takže postup je skutočne vždy individuálny.

Po 4-6 týždňoch následne odporúčam postupne zavádzať vylúčené potraviny a odsledovať si reakcie. To je možné len vtedy, ak potraviny zaraďujeme po jednom a postupne, s odstupom aspoň 2-3 dni.

Moja najčastejšie odporúčaná schéma je:

  1. Vývar s koreňovou zeleninou (nie surová!) – ODSLEDOVAŤ REAKCIU (2-3 dni)
  2. Strukoviny okrem sóje (napr. červená šošovica, cícer a pod.) – ODSLEDOVAŤ REAKCIU (2-3 dni)
  3. Tepelne upravené jablká, hrušky, marhule (napr. džem, pyré, kompót) – ODSLEDOVAŤ REAKCIU (2-3 dni)

Až potom odporúčam prejsť na rizikovejšie potraviny (ideálne ešte po kontrole u lekára):

  • orechy
  • surová koreňová zelenina
  • surové jablká a ďalšie hore uvedené druhy ovocia
  • sója

Ak ojedinele hrozia vážnejšie prejavy, tak sa tieto potraviny naspäť nezaraďujú vôbec. Ak si odpozorujete zhoršenie stavu po niektorej z týchto potravín, odporúčam vylúčiť ju z jedálnička na dobu neurčitú.

Prečo prísne nevylúčiť na dobu neurčitú všetky potraviny, kde hrozí skrížená reakcia?

Pretože vždy je to o určitom percente pravdepodobnosti, že skrížená reakcia nastane. Nie je to o tom, že budete reagovať na všetky vyššie uvedené potraviny a z dlhodobého hľadiska nielen že nemá význam ale je aj nevhodné vylúčiť všetko rizikové a ochudobniť si jedálniček o inak veľmi zdravé, rastlinné potraviny.

Vedeli ste, že:

  • človek môže rozdielne reagovať aj na rôzne kultivary jedného ovocia (napr. jablka)? Za menej rizikové sa považujú napríklad odrody Santana alebo Elise
  • Keďže sú alergénmi práve obranné bielkoviny, väčšie riziko nákazy môže byť pri nesprávnom skladovaní ovocia, pri prítomnosti plesní a pod.
  • Oxidácia môže do určitej miery znížiť alergenicitu ovocia (napr. dlhodobé miešanie ovocnej šťavy)

 

Každopádne z praxe vám môžem potvrdiť, že alergie na rastlinné potraviny sú dosť rozšírené, nie je to len o mlieku a vajciach, čo býva častý argument prečo prejsť na rastlinnú stravu. Ľudí, ktorí v nejakom rozsahu netolerujú rastlinnú stravu stále pribúda, o to viac by sme sa preto mali snažiť, aby bol náš jedáliček pestrý a neuchyľovali sme sa k rôznym extrémnym spôsobom stravovania.

A na záver vás ešte chcem poprosiť, aby ste mi nechali tu alebo na instagrame odkaz, či vás bavia aj takéto obsahovo trochu náročnejšie články z oblasti liečebnej výživy, alebo je to už moc 🙂

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

Nebaví vás čakať na nový článok? Sledujte ma na Instagrame pre dennú dávku informácií (nielen) zo sveta výživy 🙂

Diskusia

Zadaje hľadaný výraz a stlačte enter