Ako veľmi dôverujete ľuďom, ktorí píšu články o výžive?
O stránke Progress Culture (PC) viem zbežne, pretože mi na ňu zvykne vyskočiť reklama na sociálnych sieťach. Z aktivít jej autora viem, že sa jedná primárne o stránku zameranú na predaj doplnkov stravy a nejakej stravovacej stratégie. Jej autor je teda obchodník – predavač, nejedná sa o odborníka na výživu, možno aj preto mojej pozornosti pomerne dlho unikal. Každopádne po otvorení niektorých jeho článkov som nadobudla pocit, že hoci zďaleka žiadnym odborníkom nie je, rád sa do tejto pozície stavia a dáva rady v oblasti výživy, ktoré sú úplne v rozpore so súčasnými vedeckými poznatkami, zavádzajú, strašia a pre chorých ľudí môžu predstavovať skutočné nebezpečenstvo.
Vybrala som si preto jeden článok, ktorý je najbližšie mojej odbornosti a rozhodla som sa na ňom demonštrovať, koľko hlúpostí a mýtov dokáže jeden človek napratať to krátkeho, 900-slovného článku. Všetko sú to presné citácie z webu PC, teda niečo, čo autor článku asi nikdy nepočul, keďže to nepoužíva.
Keďže tak trochu dúfam, že sa tento článok dostane aj medzi ľudí, ktorí považujú stránku Progress Culture za relevantný zdroj informácií a naopak nepoznajú mňa, stručne sa predstavím, aby ste vedeli, o koho ide.
Mám za sebou 5-ročné štúdium na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v odboroch Nutričný terapeut a Nutričný špecialista. Od roku 2014 vediem súkromnú výživovú poradňu v Prešove. Do nástupu na materskú som učila odborný predmet Klinická dietológia na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach. Momentálne už 5. rok pracujem ako nutričný špecialista v alergoimunologickej ambulancii, kde sa špecializujem práve na potravinové alergie a intolerancie.
Bez ďalšieho naťahovania sa teda presuňme k danému článku s názvom Lepok – ako je to s ním naozaj?
„Pre mňa osobne je lepok kontroverzná téma. Môj názor a pohľad naň sa formoval počas dlhých rokov, čo sa venujem problematike stravovania a zlepšovania výkonu. A musím sa Vám priznať, že stále nie je úplne jednotný a kompletný.“ (1)
Lepok nie je taká kontroverzná téma. Stále je čo objavovať, ale v tom, aká je jeho štruktúra, vlastnosti, funkcia, akým mechanizmom môže určitej skupine obyvateľstva škodiť, majú odborníci vo väčšine prípadov pomerne jasno. Kontroverznú tému z neho robia šarlatáni, ktorí parazitujú na ľuďoch s nedostatočným prehľadom v oblasti výživy a potravinárstva, náchylných na všetko, čo znie kontroverzne a šokujúco.
„V súčasnosti sa dá nájsť množstvo informácii a názorov ohľadne toho, čo je to zdravé stravovanie a ohľadne zaručených tipov, ako žiť zdravo. Väčšina z nich je, bohužiaľ, chybná a interpretovaná na základe domnienok alebo chybného spájania súvislostí.“ (1)
…Povedal autor článku na základe svojich domnienok a chybného spájania súvislostí.
„Lepok je ten zázrak, ktorý robí pečivo ľahkým a nadýchaným. A práve preto sa používa viac a viac.“ (1)
Lepok sa až na zopár výnimok nepoužíva. Lepok, je prirodzená súčasť endospermu niektorých obilných zŕn – pšenice, raže, jačmeňa…, ktoré sa konzumujú vo veľkom množstve odjakživa. Nepridáva sa do pečiva, aby bolo ľahké a nadýchané. Proste buď tam je alebo nie je, v závislosti na druhu obilniny, z ktorej je pečivo.
„Prvým problémom je to, že lepok sa nenachádza iba v pečive alebo vo veciach, ktoré sú na prvý pohľad evidentne z múky. Lepok sa nachádza aj v mnohých iných potravinách ako napríklad krekry, muffiny, cookies, respektíve v akejkoľvek sladkosti, ďalej aj v cestovinách a vo väčšine priemyselne spracovaných potravinách.“ (1)
Je tu okrem autora článku ešte niekto, komu neprišlo, že muffiny či cestoviny sú už na prvý pohľad z múky?
Samozrejme to, že je lepok vo „väčšine priemyselne spracovaných potravín“ je bohapusté zavádzanie a strašenie. Dnes už ani väčšina šuniek, salám a dokonca ani paštét lepok neobsahuje. Ďalej ho neobsahujú takmer žiadne mliečne výrobky okrem tých, kde je to zrejmé (napr. jogurt s musli alebo dezert s piškótami). Neobsahujú ho čokolády, neobsahujú ho viaceré druhy čipsov. Neobsahujú ho sladené či nesladené nápoje okrem nápojov na báze piva. Všetko sú to priemyselne spracované potraviny, ktorých vhodnosť či nevhodnosť vo výžive sa nemá čo posudzovať na základe obsahu lepku.
„V skratke lepok je takmer všade.“ (1)
V skratke, bullshit.
„Druhým problémom je to, že je lepok zmesou proteínov. Čím viac je naše telo vystavené určitému druhu proteínu, tým viac je pravdepodobné, že naše telo sa stáva na daný konkrétny druh proteínu senzitívne.“ (1)
Ak si odmyslíme, že takto senzibilizácia na potraviny nefunguje, tak dúfam, že na základe svojej logiky autor článku nekonzumuje žiadne proteíny, aby na ne náhodou nedostal alergiu. Verím, že si chráni svoje zdravie a cvičí na striktne nízkoproteínovej diéte. A pre jeho pokoj na duši snáď ani nikdy nezistí, že proteíny sú všade, aj v zelenine či ovocí.
„Čím viac sa náš systém stáva senzitívnym na určitý druh proteínu (alebo inej zložky), tým viac si systém vytvára na danú zložku potravy závislosť.“ (1)
Tu sa asi nikdy nedozvieme, odkiaľ si autor článku vytiahol takúto divokú a nepravdivú asociáciu, nakoľko necituje žiadny zdroj. Ostáva nám teda iba sa domnievať, že to má z vlastnej hlavy. Žiadny popis mechanizmu ako by to podľa neho malo prebiehať, žiadny odkaz na štúdiu, len výgrc prvého, čo ho napadne dúfajúc, že si to budú čítať iba ľudia, ktorí toho vedia ešte menej, než on.
„Prijímanie potravín s obsahom lepku -> telo sa stáva senzitívne -> buduje sa závislosť -> nastáva baženie po potravínách s obsahom lepku -> prijímanie väčšieho množstva potravín s obsahom lepku -> zväčšovanie senzitivity tela -> zvyšovanie závislosti -> viac potravín s obsahom lepku.“ (1)
Toto asi mala byť ukážka toho, ako sa autor článku „dlhé roky venuje problematike stravovania a zlepšovania výkonu.“ Tak, že nepozná ani základy biochémie či patofyziológie. PS: Senzitivita tela sa zvyšuje, nie zväčšuje.
„Viac sa o lepku hovorí iba preto, že v dnešnej dobe je človek vystavovaný lepku oveľa viac, ako v minulosti.“ (1)
Ešte dobre, že nám k tomu autor článku ako profesionál, za ktorého sa považuje, priložil aj detailne spracované historické dáta, ktoré podporujú jeho tvrdenie navonok založené iba na dojmoch a emóciách. A potom to všetko dobre ukryl na svojej stránke, aby sme to nenašli.
„Čo je ale skutočne nebezpečné a dôležité je to, že táto nadmerná konzumácia lepku vyvoláva zápal v tráviacom trakte. Zápal v tráviacom trakte je to posledné, o čo by ste sa mali snažiť. Zápal v tráviacom trakte totiž spôsobuje stav, kedy je poškodená stena tráviaceho traktu.“ (1)
No a tu už všetka sranda končí, lebo toto je už naozaj nebezpečné tvrdenie, ktoré sa absolútne nezakladá na pravde. Autor článku vôbec nerozlišuje medzi ľuďmi, ktorí sú geneticky predisponovaní k tejto reakcii a majú celiakiu a ľudia, ktorí sú zdraví a táto reakcia u nich po konzumácii lepku nenastáva. Ide o približne 1% populácie, spolu s inými reakciami imunitného systému na lepok (napríklad alergia na lepok alebo neceliakálna gluténová senzitivita) je to dohromady asi 9-10%. (2) To je 90% celkovej populácie Slovenskej republiky, ktorú tento pán či už úmyselne alebo neúmyselne z neznalosti zavádza.
„Buďte k sebe úprimní a položte si nasledujúce otázky:
Je moje stravovanie založené z veľkej časti na potravinách, ktoré obsahujú lepok?
Kladiem dostatočný dôraz na vyváženú stravu, ktorá nie je zložená iba z priemyselne spracovaných potravín?
Cítim sa zdravo? Nemám žiadne problémy s kožou, so zubami, s bolesťami kĺbov, netrpím alergiami…?
Po zodpovedaní týchto otázok sa Vám ponúkajú nasledovné riešenia.
Ak ste odpovedali pozitívne v prospech príjmu lepku a negatívne v prospech zdravia, vyraďte lepok zo svojho stravovania úplne. Zaraďte správnu stravovaciu stratégiu (odkaz na autorov platený stravovací plán – pozn. autora) na minimalizovanie baženia po jedlách z lepku a na opravu svojho tráviaceho traktu.“ (1)
Tak toto je diagnostika hodná automatického titulu MUDr. Ak konzumujete veľa lepku a bolí vás brucho, určite máte zápal a poškodenú črevnú stenu a musíte vyradiť lepok. Akože…čože. Prosím vás, ak máte tráviace problémy, vyhľadajte odborníka, nie tohto človeka.
„Ak sa cítite 100% zdraví, bez akýchkoľvek problémov a Vaša strava je vyvážená, pravdepodobne lepok neprijímate a nechýba Vám. Ak sa však raz za čas dostanete do kontaktu s lepkom (napríklad príležitostná pizza alebo hamburger), neprepadnite panike a pokojne si danú potravinu doprajte. Ak ste zdraví a máte vyváženú stravu, príjem lepku 2x za mesiac Vás určite nezabije.“ (1)
Teraz neviem. Tuší autor článku, kde všade sa nachádza lepok? Alebo si skutočne myslí, že je to len o pizzy a hamburgeroch? Jeden z preukázateľne najzdravších spôsobov stravovania – stredomorská strava, je plná lepku. Jedia veľa pšeničného pečiva, cestovín, každá stredomorská krajina má svoje vlastné národné jedlá, ktoré sú plné obyčajnej bielej múky. Zároveň však konzumujú veľa rastlinnej stravy, kvalitných olejov, rýb, strukovín, teda pestrú stravu, ktorá sa u nás často tak podceňuje. Lepok nie je nejaká prísada, ktorá sa pridáva do priemyselne spracovaných potravín. Lepok je bielkovina. Podobne ako srvátková bielkovina, ktorú do seba sype väčšina bušičov v posilňovni a ktorú predáva aj autor článku na svojom eshope. Naopak ak ste celiatik, tak aj príjem lepku 2x za mesiac vás časom zabiť môže.
„Lepok teda patrí medzi jeden z najčastejších pôvodcov rôznych zdravotných problémov. Nemožno ho však označiť za ultimátne zlo, pretože pri zdravých jedincoch s vyváženou stravou nespôsobuje v tele rovnakú reakciu, ako pri jedincoch so zdravotnými problémami, ktorí sa navyše stravujú jednostranne (okrem iného napríklad strava s vysokým obsahom lepku).“ (1)
Ja sa ospravedlňujem, ale tu mi už ani moje dva vysokoškolské tituly z „výživy“ nestačia na to, aby som pochopila, čo tým chcel básnik povedať. Začiatok vety si očividne odporuje jej koncom, takže to tu asi len tak nechám visieť, nech si už každý urobí svoj vlastný záver ohľadom odbornosti autora článku a odpovie si na otázku, či je vôbec normálne, že niekto sa môže takto beztrestne priživovať a zahrávať s ľudským zdravím.
Prečo som vlastne napísala túto kritiku, ktorá bude možno aj tak mnohými označovaná za hejt?
V prvom rade, bezlepková diéta nie je žiadne terno. Nie je to atraktívny módny trend, ktorý by sa mal oslavovať. Celoživotná bezlepková diéta by sa mala dodržiavať až v prípade skutočnej nevyhnutnosti, napríklad pri potvrdenej celiakii. Nakoľko je veľmi komplikované stanoviť diagnózu celiakie spätne po niekoľko ročnom či mesačnom dodržiavaní bezlepkovej diéty, všetci odborníci odporúčajú vyšetrenia skôr, než lepok zo stravy vylúčite, lebo potom už diagnostika nemusí byť možná.
Bezlepkové múky nie sú vždy automaticky lepšie, než tie s lepkom. Väčšina bezlepkových výrobkov je založená na kukuričnej či ryžovej múke, ktoré majú veľmi nízky obsah živín a nebývajú v celozrnnej podobe. Preto ľudia na bezlepkovej diéte často konzumujú menej vlákniny, čo môže iba ďalej prehlbovať niektoré tráviace ťažkosti. Samozrejme máme aj kvalitné alternatívy ako pohánka, pšeno, quinoa, mnoho pacientov ich však kvôli výraznejšej chuti (a často aj vyššej cene) až tak nepreferuje a často končia na kukuričných chleboch a pod. Tu chcem poznamenať, že web PC podľa toho, čo som odpozorovala, neodporúča konzumáciu bezlepkových výrobkov, ale skôr nízkosacharidový prístup, teda celkové obmedzenie potravín na báze múk.
A tu sa dostávam k ďalšej výhrade – celkové znižovanie príjmu sacharidov môže vyhovovať niekomu a niekomu zasa nie. Ide o reštriktívny spôsob stravovania, kde sa obmedzuje alebo úplne vylučuje veľká skupina potravín. U chorých ľudí si takýto prístup vždy vyžaduje individuálne zváženie – napríklad pri diagnóze SIBO (syndróm bakteriálneho prerastania) môže byť jedným z dietologických prístupov tzv. FODMAP diéta, kde sa vylučujú určité typy sacharidov a zároveň sa znižuje aj ich príjem. Je vhodné, ak je človek na tejto diéte pod dohľadom lekára, nutričného terapeuta alebo obdobného odborníka. V skratke – je neetické a úplne nevhodné, aby niekto bez odborného vzdelania dával stravovacie rady cez internet chorým ľuďom, ktorých zdravotný stav nepozná a nevie, ako môže ním navrhnutá strava ovplyvniť priebeh ich choroby. Nerobí to len tento človek, robí to nespočetné množstvo ďalších, ktorí sa takto obohacujú a zároveň hania lekárov, ktorým vraj ide len o zisk.
Bohužiaľ toto je jeden z mála nástrojov, ako proti takýmto ľuďom bojovať. Je preto len na vás, ako ďaleko sa tento článok dostane. Ak si myslíte, že by si ho mali prečítať aj iní, neváhajte im ho preposlať.
Citácie
- Lepok – ako je to s ním naozaj? Progress Culture [online]. [cit. 2020-09-10]. Dostupné z: http://www.progressculture.sk/lepok-nim-naozaj/?fbclid=IwAR0w8txyYJiD2BPwSEKksdopw7KAiG9ORnVJgFb7HWNytGy76ISxFm637bw
- FUCHS, Martin. Potravinová alergie a intolerance. Praha: Mladá fronta, 2016. Edice postgraduální medicíny. ISBN 978-80-204-3757-0.
Nebaví vás čakať na nový článok? Sledujte ma na Instagrame pre dennú dávku informácií (nielen) zo sveta výživy 🙂
