Kedysi a dnes: Ako je na tom dnešné ovocie a zelenina?

 v Doplnky stravy, Fitness, Mýty vo výžive

K téme dnešného článku ma inšpiroval najnovší odkaz vedcov ohľadom produktov Herbalife, v ktorom odborníci popisujú úmrtie mladej ženy na akútne zlyhanie pečene po 2-mesačnej kúre od tejto značky. Ale nie, neplánujem tu dnes podrobne rozoberať, ako sa mi z podnikateľských praktík rôznych podobných firiem dvíha žalúdok. Len ma to zhodou okolností priviedlo k myšlienke spracovať článok, na ktorý som sa chystala už naozaj dávno.

Tieto firmy plus stovky fitnesstrénerovlomenovýživovýchporadcov totiž majú väčšinou jednu spoločnú stratégiu: Vystrašia vás tým, aká je naša dnešná strava neadekvátna, koľko nebezpečí v nej na nás číha (od alergénov cez aditíva až po antibiotiká – súhrne nazývané toxínmi, lebo šak čoby nie) a následne vám odporučia ich vlastné produkty alebo produkty, z ktorých majú zisk a ktoré sú údajne lepšie, výživnejšie, prírodnejšie, netoxické…dalo by sa pokračovať. V skratke: Najprv vytvoria problém a potom vám naň ponúknu jednoduché (aj keď „trochu“ drahé) riešenie. Skúste si len tak narýchlo prebehnúť, koľkých ľudí, čo toto robia, sledujete na Facebooku, Instagrame, prípadne sú medzi vašimi priateľmi a neustále vás lákajú na „úžasnú príležitosť“ zarobiť si -ľahko, jednoducho, dokonca aj popri piatich hladných, vreštiacich deťoch, ktoré máte doma. Poviem to takto, ak sa dáte nalákať na jednoduchú prácu z pohodlia domova, ktorá z vás má údajne urobiť finančne nezávislú a sebavedomú ženu, môžete ísť rovno do banky, vybrať stamade svoje celoživotné úspory a poslať ich tomu sympatickému Abdulovi Al-Ahdalovi, ktorý vám na Facebooku vypisuje, aká ste krásna a či mu nepožičiate peniaze na operáciu pre jeho ťažko chorú mamu.

BANÁN UŽ NIE JE TO, ČO BÝVAL, TU MÁŠ MULTIVITAMÍN

Veľmi častým argumentom týchto výživových šarlatánov pre kúpu ich produktov býva to, že dnešná strava (najmä zelenina, ovocie či obilniny) už dávno neobsahujú to, čo pred nejakými 50-timi rokmi a že rôzne doplnky stravy a nutrične definované výrobky sú jediným riešením, ako svojmu telu zabezpečiť dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok. A hoci sa niektoré tvrdenia opierajú o určité štúdie, opäť to len dokazuje ich neschopnosť tieto štúdie správne interpretovať, respektíve nikto podľa mňa tieto štúdie ani nečíta a uspokojí sa s frázou „americkí vedci zistili“. V pohode, keby že robím s financiami a zároveň som v tom úplný amatér, tak tiež sa nezaoberám zbytočne odbornými záležitosťami a som rada, že som rada.

Každopádne, ak by ste sa do toho pozreli trochu hlbšie zistíte, že to s tou stratou živín vôbec nie je také dramatické. A že ste to vy, pozrela som sa do toho hlbšie ja za vás.

AMERICKÝ VEDCI ZISTILI ŽE…ĽUDIA SKOČIA NA KAŽDÚ KRAVINU

Väčšina štúdií je koncipovaná tak, že porovnáva dáta ohľadom zloženia potravín z rôznych rokov. Na internete si môžete prečítať množstvo článkov o tom, že príčinou je znížený obsah živín v pôde v dôsledku zintenzívnenia poľnohospodárskych procesov, aj keď tieto závery neboli vyvodené samotnými štúdiami a ich autori dokonca v ich závere často rozoznávajú určité limitácie pri zbere dát.

Poplašné články o drastickom úbytku živín v potravinách sa paradoxne namiesto štúdií najčastejšie zvyknú odvolávať na analýzu Inštitútu Kushi, v rámci ktorej sa zhromaždili dáta o potravinovom zložení od roku 1975 do roku 1997, pričom výstupom bolo, že obsah vápnika v čerstvej zelenine sa v danom období znížil o 27% a obsah železa až o 37%. Nuž, kľudne si kliknite na tento link , ktorý vás vezme priamo na stránky Inštitútu Kushi, aneb makrobiotickej organizácie propagujúcej okrem iného (šokujúco) tabletky na chudnutie aj celé spektrum doplnkov stravy.

Asi vás ani neprekvapí, že zatiaľ čo pôvodný zdroj informácií ohľadom zloženia – tabuľky USDA (United States Department of Agriculture) – je legitímny, samotné porovnávanie hodnôt z jednotlivých rokov je pomerne amatérske a neberie do úvahy tak podstatné veci, ako rozdiely v rôznych odrodách plodín alebo rozdiely v metódach analýzy zloženia, ktoré sa za tie roky určite podstatne zmenili. Zjednodušene povedané, tie veľké rozdiely, ktoré boli zaznamenané, mohli byť spôsobené veľkými rozdielmi v tom, ako sa zloženie zisťovalo v roku 1975 vs. v roku 1997 a tiež tým, že zakaždým mohlo ísť o inú odrodu tej istej plodiny, o iný geografický pôvod, či iné štádium zrelosti.

PODIVUHODNÉ ČLÁNKY NA INTERNETE VS. ŠTÚDIE

Ďalšie články tváriace sa odborne, ktoré na prvý pohľad dokumentujú veľmi znepokojujúci trend v znižovaní nutričnej hodnoty rastlín a ako dôvod udávajú všetky možné faktory od kontaminácie pesticídmi, hormónmi či ťažkými kovmi až po nedostatok prospešnej mikroflóry a mikrofauny v pôde, majú jeden malilinký nedostatok: tieto tvrdenia nemajú absolútne ničím podložené. Jednoducho popisujú určitý jav a doslova si vymýšľajú dôvody, prečo k nemu mohlo dôjsť.

“Naopak, v každej normálnej, inými odborníkmi posudzovanej (peer-reviewed) štúdii, ktorá zaznamenala úbytok živín v priebehu rokov je zdôraznené, že takýto spôsob porovnávania dát má veľmi veľa limitácií a možných chýb (tzv. biasov) a nedá sa na základe výsledkov s určitosťou zhodnotiť, či sú pozorované rozdiely skutočne reálnym obrazom súčasnej situácie alebo nie.”

Pri vyhláseniach typu „dnešné ovocie a zelenina je nutrične úplne prázdne“ si treba uvedomiť jednu zásadnú vec. Rastliny sú závislé na vitamínoch a minerálnych látkach, ktoré získavajú z pôdy. Ak by ich nemali, jednoducho by nerástli, neexistovali. Ak by bol úbytok týchto mikroživín skutočne taký zásadný, malo by to v prvom rade obrovský dopad na samotnú rastlinu, ktorá by sa ani nedožila dňa, kedy by bola servírovaná na váš stôl. To, že vôbec môžete jesť jabĺčko či mrkvičku v podstate vylučuje, že by toto jabĺčko a mrkvička neobsahovali žiadne vitamíny a minerálne látky. Aj keby k nejakému zníženiu obsahu skutočne došlo, neznamená to, že daná potravina je automaticky nehodnotná, že nám nedokáže zabezpečiť dennú potrebu vybraných živín a že kvôli tomu potrebujete každý deň užiť 30-eurový multivitamín.

POĎME BRAŤ NA CHVÍĽU VŠETKY TIE ČÍSLA VÁŽNE

Nie, naozaj, poďme. Predstavme si, že sa štúdiám skutočne podarilo zachytiť realitu a úbytok živín je taký, ako udávajú tabuľky z rôznych rokov. Zatiaľ čo údaje o percentuálnom poklese vyzerajú naozaj strašidelne, napr. u medi sa v jednom prípade zaznamenal úbytok až 81%, v skutočnosti je pokles absolútneho množstva medi úplne zanedbateľný. Vysvetlím to takto: na 100g suchej hmotnosti obsahuje zelenina 0,11 – 1,71 mg medi, čo predstavuje rozmedzie až 1555%. U ovocia je toto rozmedzie 0,01 – 2,06 mg, čo je rozmedzie až 20 600%. V skratke – oproti tomu, ako medzidruhovo kolíšu obsahy minerálnych látok v zelenine či ovocí je aj úbytok 81% pomerne maličký, aj keď sa to tak na prvý pohľad nezdá a pokiaľ konzumujete všeobecne dostatok rastlinnej stravy, nemalo by to mať žiaden negatívny vplyv na vaše zdravie.

Všetky významné svetové zdravotnícke inštitúcie sa naďalej zhodujú na tom, že pestrá strava pozostávajúca z rôznych druhov ovocia, zeleniny a obilnín (samozrejme aj v kombinácii so živočíšnymi výrobkami) človeku zabezpečí všetky potrebné mikronutrienty pre udržanie dobrého zdravia. Ak teda máte stále strach zo znižujúcej sa kvality plodín, namiesto sadania na lep samozvaným výživovým poradcom s katalógmi výživových doplnkov pod pazuchou sa radšej uistite, že denne skonzumujete odporúčané množstvo zeleniny (3-4 porcie) a ovocia (2-3 porcie), teda minimálne aspoň 500g. A pozdravujte odo mňa každého Herbalifistu a ďalších „expertov“ na výživu 😊

Nebaví vás čakať na nový článok? Sledujte ma na Instagrame pre dennú dávku informácií (nielen) zo sveta výživy 🙂

  • Kaja
    Odpovedať

    Trochu s týmto tvrdením nesúhlasím: “To, že vôbec môžete jesť jabĺčko či mrkvičku v podstate vylučuje, že by toto jabĺčko a mrkvička neobsahovali žiadne vitamíny a minerálne látky. Aj keby k nejakému zníženiu obsahu skutočne došlo, neznamená to, že daná potravina je automaticky nehodnotná…”

    Napr. hydroponicky pestovaná zelenina tiež vyzerá zdanlivo ok, ale keďže sa pestuje len na roztokoch chemických minerálov a živín, chýbajú tam napr. rôzne trace minerály z pôdy. Je známe, že pôda na Slovensku je chudobná na jód a selén, tieto sa ani nedostávajú do potravín v dostatočnom množstve, preto kvôli kreténizmu sa začala celoplošne jodizovať soľ a doporučujú sa doplnky selénu. Tie jablká sú dnes rôznymi manipuláciami šľachtením, hnojením, postrekmi umelo vypestované tak, aby pekne vyzerali, teda samozrejme nejaké vitamíny a minerály obsahujú vždy, dlhodobým skladovaním v plynových komorách sa ďalej znižuje obsah živín, oplachovanie mrkvy v chlórových roztokoch, ožarovanie dovozovej zeleniny a ovocia, ktoré celé týždne vyzerá ako čerstvé, to ani netušia spotrebitelia aké rôzne triky používajú predajcovia, či z takéhoto ovocia a zeleniny tie živiny postačujú, je otázne … možno pre zdravého človeka áno, ten chorý môže mať už iné potreby. Ja napr. už ani nekupujem zemiaky v Kauflande, supermarketoch, sú nekonzumovateľné, rozpadnú sa po uvarení na vodnatú kašu, ovocie, paprika je nafučané bez chuti…

    • Judita Tkacova
      Odpovedať

      Hmmm…a s čím, čo som napísala, vlastne nesúhlasíte?

      Lebo rovnako ako ja v komentári tvrdíte, že rastliny “samozrejme nejaké vitamíny a minerály obsahujú vždy”, potom píšete, že hydroponická rastlina sa tiež pestuje pomocou roztokov chemických minerálov a živín (niečo vám prezradím, všetky minerálne látky a živiny sú chemické, majú svoje chemické vzorce, chémia nie je sprosté slovo :))
      Je chybou, ak si myslíte, že šľachtenie, hnojenie a postrekovanie sa robí preto, aby rastliny dobre vyzerali. Napr. práve vďaka rôznym umelým zásahom vieme často zabezpečiť vyššiu nutričnú hodnotu, nehovoriac o tom, že dokážeme nasýtiť stále viac a viac ľudí.
      Jodizovanie soli už s týmto veľa spoločné nemá, jednoducho niektoré pôdy obsahujú po geografickej stránke viac jódu, iné menej a je fajn, že sa to rieši takto, aby sme predchádzali rôznym závažným stavom.
      Zemiaky v kauflande nakupovať nemusíte, síce ich konzistencia opäť nemusí mať nič spoločné s obsahom mikroživín, ale je to každého osobná voľba a práve tie rôzne možnosti, ktoré dnes máme – či už je to uprednostnenie malých dodávateľov a záhradkárov, sezónnych potravín, voľba šetrnejších úprav pri spracovaní plodín v domácnosti a pod. ma len ubezpečuje v názore, že dnešná strava je u zdravého človeka postačujúca aj bez pravidelného užívania doplnkov stravy.
      V podstate s mnohými vecami vo vašom komentári súhlasím, len vy sa na tú problematiku pozeráte oveľa negatívnejšie a podľa mňa zbytočne.

      • Scarlet
        Odpovedať

        Tak toľko viem aj aj, že keď rastline dodám chemicky vyrobené hnojivo N-P-K, že na tom narastie podobne ako keby si to ťahala z pôdy… čo som ale ešte písala u týchto hydroponicky pestovaných rastlín je, že v pôde je veľa rôznych trace minerálov ako napr. rubidium, lithium, ktoré tieto hydroponické roztoky neobsahujú a nie je ešte presne preskúmaný ich vplyv na zdravie človeka. To máte ako keby ste pili vodu z osmózy, tiež tam môžete dodať základné minerály, horčík, vápnik, ale nedodáte rôzne tie trace minerály a napr. sa zistiloi, že lithium je dôležitý minerál pre mozog. Už sa na to aj prišlo, že to tam chýba a niektoré firmy začali takéto hnojivá vyrábať na báze výťažkov z kelpu, morských produktov… Ďalej som písala, že rôzne praktiky pestovateľov môžu významne znížiť obsah živín v ovocí a zelenine, ako ožarovanie zeleniny, dlhodobé skladovanie… Príklad tých zemiakov bol len v tom, že keď sa mi zemiak rozpadne na vodnatú kašu, tak to hovorí aj o tom ako bol vypestovaný… viem ako chutí domáci zemiak, to človek pozná aj na chuti, kvalitu dopestovanej zeleniny, môžeme sa dohadovať na obsahu výživných látok. Áno, obsah niektorých živín je možné šľachtením aj zvýšiť, ale to aj napr. obsah lepku v obilninách a či to je dobré, neviem. Podľa mňa je dosť zásadná informácia, že niektoré prvky v našich pôdach sú deficitné a preto je potrebné ich dodávať v doplnkoch, veľa ľudí už dnes bežnú jodizovanú soľ nejedáva, ale je v každom polotovare, chlebe, pretože ju nahrádzajú zdravšími alternatívami ako himalájska a časom im ten jód môže aj chýbať. Prečo je dnes toľko ľudí deficitných na horčík, zinok, keď podľa Vás stačí úplne bežná prirodzená strava a žiadne doplnky netreba? Ok, môže za to napr. stres, stres vypne žalúdočnú kyselinu, následne človek nevie z potravy využiť dostatočné množstvo minerálov… Podľa mňa Vy zase veci moc zjednodušujete, dnes je potrava omnoho viac toxická ako bola kedysi, sledovala som jednu dobu zahraničné nezávislé testy potravín, doplnkov výživy, ak máme zamorenú pôdu, rastliny nebudú ťahať len tie dobré zložky z nej, ale aj ťažké kovy… ťažký kov vytláča z väzby dobrý minerál, preto práve potrebujeme dodávať tie dobré minerály vo väčších množstvách, ktoré nás chránia a nepíšem tu o multivitamíne za 30 Eur a ani o superfoodoch typu zelený jačmeň. Keď ste si taká istá, že ľuďom na “vyváženej” strave nič nechýba, Vy robíte svojim klientom red blood cell mineral analysis+testovanie minerálov zo séra, vlasové testy a viete ako na tom sú s minerálmi, zamorením ťažkými kovmi? Osteoporózu tiež nepoznám hneď, ale až keď prejde do patologického štádia, dlhodobý chronický deficit horčíka a zinku sa tiež prejaví až postupne, detto selén, jód. Ja som u seba riešila otravu ťažkými kovmi, chelácia mi trvala roky (a nie, nemala som v ústach 10 amalgámov a ani som sa nehrala s rozbitým ortuťovým teplomerom), saturácia minerálmi bola úplne kľúčová pri liečbe a verte mi, že keby ste začali tým svojim klientom robiť kvalitné testy (samozrejme finančne náročné a u nás nie sú všetky dostupné, chápem, že pre Vaše možnosti nereálne), možno by ste zmenili názor a boli by ste v šoku, koľko ľudí je dnes toxických. Napr. jedným zo spôsobov ako zistiť, či má niekto ťažké kovy, je vlasová analýza podľa Cutlera – ale tam nejde úplne o priamy dôkaz tých ťažkých kovov vo vlasoch, ide o to, že ortuť a ťažké kovy tak vážne narušia hospodárenie s minerálmi v tele, že toto sa prejaví v tej analýze – napr. väčšina minerálov je veľmi nízka, niektoré veľmi vysoké. Spýtajte sa niekoho, kto študoval nutritional balansing a vlasové testy, ako ľuďom vychádzajú dnes minerály a ťažké kovy: http://nutriwellnesszapisnik.blogspot.com/p/testy.html.

        • Judita Tkacova
          Odpovedať

          Skúsim to zobrať odzadu.
          Prešla som si naturopatický blog, na ktorý odkazujete. Na jeho autorku (ktorá s veľkou obľubou používa slovo toxíny na všetko, čo sa jej nepozdáva) som prvýkrát narazila, keď v rozhovore s Dušanom Plichtom poskytovala totálne mylné a zavádzajúce informácie ohľadom lepku. Celiakia (aj keď tam je to popísané iba vágne ako autoimunitná reakcia na lepok) je tam podaná ako niečo, čoho by sa mal báť každý, nie len 1% populácie, čo je súčasná prevalencia celiakie. Pekne je to tam popreplietané s NCGS, čo je zasa niečo iné (tiež však s prevalenciou len okolo 6% – zdroj je kniha Potravinová alergie a intolerance od imunológa MUDr. Martina Fuchsa), avšak autorka to vôbec nerozlišuje. To len na margo dôvodu, prečo vám síce ďakujem za odkaz (aspoň mám predstavu, odkiaľ čerpáte informácie), ale pre mňa to nie relevantný zdroj.
          Možno by sme to aj tu mohli uzavrieť, lebo evidentne sa pohybujeme v úplne iných informačných kruhoch a pochybujem, že sa necháte presvedčiť mojimi argumentmi, ale predsa sa len vyjadrím k zopár bodom:

          1. Nerozumiem, prečo tu stále vyťahujete hydroponické rastliny. Znovu zdôrazňujem, že článok nebol o hydroponicky vs. „klasicky“ pestovaných plodinách (aj keď podľa mňa má aj hydroponické pestovanie veľa výhod) ale o plodinách ako takých vs. doplnkoch výživy. Proste máte na výber, aké ovocie a zeleninu si kúpite, prípadne dopestujete u seba na záhrade. Sama ďalej dodávate, že tento údajný problém s chýbajúcimi min. látkami sa momentálne rieši pridávaním špecifických min. látok do hnojív.

          2. Ak tvrdíte, že rôzne praktiky pestovateľov môžu výrazne znížiť obsah živín v rastlinách, tak mi skúste napísať aj na základe čoho to tvrdíte, aké konkrétne praktiky, ako veľké sú tieto straty a aký to má dopad na zdravie človeka, veď tu nemôžete len tak hádzať svoje dojmy a čakať, že napíšem „Aha veď jasné, to dáva logiku!“ Pri dlhodobom skladovaní síce dochádza k strate živín, ale plodiny sa automaticky kvôli tomu nestávajú nehodnotné. Tu je ten rozdiel medzi laickým a odborným pohľadom – vy si prečítate, že „dochádza k strate živín“ a už ste vystrašená, že budete chorá lebo budete mať deficity vitamínov a minerálnych látok a hor sa kupovať doplnky stravy, ja vám vravím, že na základe dostupných vedeckých poznatkov nie je dôvod obávať sa pri pestrej, plnohodnotnej strave nutričných deficitov. Ak by k nejakému deficitu došlo, bude v tom mať prsty viac faktorov, než iba neadekvátnosť dnešnej stravy.

          3. Ďalej by som poprosila informácie o tom, aké percento ľudí dnes trpí deficitom jódu, zinku, horčíka. Ja som si totiž zašla na stránky Úradu verejného zdravotníctva, kde sa píše toto: „Posledné prieskumy jodúrie (obsahu jódu v moči) sa realizovali koncom roka 2017 v okresoch bývalého západoslovenského regiónu. Tieto prieskumy ÚVZ SR preukázali u detí vo vekových skupinách 3 -12 rokov naopak nadbytok jódu. Je dôležité dodržiavať odporúčanú dennú dávku jódu, keďže jeho nadbytok môže byť pre telo taktiež škodlivý. Preto radíme – výživové doplnky, minerálne a multivitamínové prípravky konzumujte taktiež s mierou.“

          4. Predstavte si, že pracujem na imunológii, kde bežne prichádzam do styku s hodnotami rôznych vitamínov a minerálnych látok z krvi. Každopádne nikdy by som si nedovolila na základe toho vyvodzovať nejaké závery, nakoľko moje osobné skúsenosti (aj keď ide priamo o prax v zdravotníctve) nie sú štatisticky relevantný údaj. Takisto ani vaša osobná skúsenosť s otravou ťažkými kovmi. Takže nie, nebudem sa ani pýtať „niekoho, kto študoval nutritional balansing, ako ľuďom vychádzajú vlasové testy“ a vy by ste sa tiež mali naučiť, akou formou sa získavajú relevantné informácie, inak budete aj naďalej sadať na lep nesprávnym pseudoodborníkom a vrážať peniaze do zbytočností. Ale ako sa vraví, kto chce kam, pomôžme mu tam.

  • Rastislav Bielik
    Odpovedať

    Skvelý článok podložený faktami, s objektívnou kritikou a aj odporúčaním na riešenie týchto “vymyslených problémov”. Takto to má presne vyzerať. Ďakujem

    • Judita Tkacova
      Odpovedať

      Ďakujem! 🙂

Diskusia

Zadaje hľadaný výraz a stlačte enter