RAW STRAVOVANIE: Je tepelne upravená zelenina naozaj menej zdravá?
Viete, čo je to raw stravovanie? Mnohí určite viete, lebo svojho času to bol obrovský boom, vznikali raw blogy, raw instagramy a raw kuchárske knihy a dnes ešte stále nájdete pomerne dosť ľudí, ktorí sa takto stravujú. O čo ide? Podstatou vitariánstva (iné označenie pre raw stravovanie) je konzumácia surovej, tepelne neupravenej stravy. Povolené je sušenie a iná úprava teplom pri teplote do 40 stupňov. Teraz si možno predstavujete stôl preplnený tatarákmi, surovými rybami a nepasterizovanými mliečnymi výrobkami, ale pravda je taká, že väčšina vitariánov je zároveň aj vegánmi. Vitariánstvo je teda ešte extrémnejšia odnož už aj tak pomerne extrémneho spôsobu stravovania.
Teraz vám idem povedať, prečo je raw stravovanie blbosť, prečo sa už na to postupne vybodli aj tí najzarytejší a najznámejší raw blogeri (sranda, čo? kto by to bol predvídal…) a prečo budete oveľa viac profitovať zo zmiešanej – surovej a tepelne upravenej stravy, či už ste vegáni alebo nie.
Poďme sa zhodnúť na tom, že vegánska strava je pomerne reštriktívna. Vylúčením všetkých živočíšnych produktov z jedálnička sa človeku zúži výber potravín o polovicu, ak nie o viac. A poďme sa tiež zhodnúť na tom, že vegáni sú ochotní podstúpiť túto obetu pre…nazvime to vyššie ciele. Etické, enviromentálne, zdravotné…to sú niektoré z dôvodov, ktoré vegáni zvyknú vymenovať pri otázke PREČO. Zatiaľ čo ja sa s vegánskym životným štýlom nestotožňujem, dokážem pochopiť, prečo sa preň niektorí dospelí jedinci rozhodnú. Je mi sympatické aj to, že mnohí si dokážu (v rámci možností) vystavať celkom pestrý jedálniček. Vitariánstvo však vnímam ako stav, kedy už človek fakt nevie, čo so sebou a má na svojich rukách príliš veľa voľného času. Pretože raw strava vôbec nie je o zdraví, o chránení životného prostredia ani ničoho iného. Je to proste iba márnosť nad márnosť.
Neexistuje dôvod, prečo by ste nemohli do jedálnička zaradiť aj surovú stravu a nebyť pri tom vitarián, avšak fungovanie na výlučne surovej strave vás aj v prípade konzumácie zeleniny, ktorá tvorí základ raw jedálnička, pripraví o množstvo nutričných benefitov. Poďme si spomenúť aspoň niektoré.
ANTIOXIDANTY V PARADAJKÁCH
Lykopén je farbivo, ktoré dodáva paradajkám červenú farbu a zároveň antoixidant, ktorý nás chráni pred ochoreniami, na ktorých vzniku sa podieľajú voľné radikály (napr. rakovina, srdcovo-cievne ochorenia a pod.). Najlepšie však naše telo využije lykopén, ak potravinu pred tým uvaríme. Skúste to napríklad s olivovým olejom, cesnakom a bazalkou, ako to robia v krajinách stredozemného mora. Lykopén okrem paradajok nájdete aj v mrkve a niektorých druhoch ovocia, ktoré však už nemáme vo zvyku variť – napr. melón, čerešne a jahody.
ŠPARGĽA NA PARE
Špargľu síce môžete jesť aj surovú, ale prečo by ste to robili, keď varená alebo dusená je nielen chutnejšia, ale aj v tomto prípade sú z nej antioxidanty lepšie využiteľné? Pri tepelnej úprave sa totiž rozkladá vláknina a vitamíny, minerálne látky a antioxidanty sa tak stávajú dostupnejšie pre naše telo. Látkam s protirakovinovým účinkom ako napr. kvercetín, zeaxantín, luteín či rutín sa jednoducho lepšie darí, ak si prejdú varom. Samozrejme vláknina má množstvo výhod, a to je aj jeden z dôvodov, prečo je vhodné striedať rôzne úpravy zeleniny.
BETAKAROTÉNY Z MRKVY
Z bekataroténu si naše telo dokáže vytvoriť vitamín A, ktorý vieme v hotovej podobe priamo získať prakticky iba zo živočíšnych potravín. Na svoje vstrebávanie však potrebuje aspoň malé množstvo tuku, ktoré dodáme napr. v podobe opečenia na olivovom oleji alebo troche masla. Aj v tomto prípade pomáha narušenie bunkovej steny teplom a následné lepšie využitie ďalších vitamínov a min. látok. Takže na zdravé očičká nestačí iba chrúmať surovú mrkvu 🙂 Zdroj
OBĽÚBENÉ ZELENÉ SMOOTHIES
Hej, presne tie, ktoré boli kedysi základ každého správneho detoxu. Dnes už vám veľká časť náruživých detoxikátorov osvietene ponúkne “iba” prípravky na podporu pečene a rôzne vitamíny a minerálne látky, avšak pointa ostáva rovnaká – chodia nám tu po svete ľudia, ktorí vehementne tvrdia, že potrebujeme detoxikovať (aj keď nepotrebujeme) a snažia sa vám na to predať tie ich jediné správne produkty. Tak sa od nich držte na míle ďaleko.
A tie zelené smoothies? Stále označované ako mega zdravé? Nadšene konzumované vitariánmi po celom svete? Nuž poväčšine je ich základom zelená zelenina z čeľade kapustovité ako kel, kapusta, brokolica, rukola, žerucha a pod. Tie sú okrem bezpochyby veľkého spektra zdravotných účinkov známe aj vyšším obsahom látok, ktoré znižujú využitie jódu v tele a následne tak znižujú produkciu hormónov štítnej žľazy (nazývajú sa strumigény). Pravdepodobne žiaden problém pre zdravého človeka, ktorý sa stravuje pestro a neprijíma túto zeleninu na kilá, ale minimálne na zamyslenie, v rámci rôznych extrémnych stravovacích spôsobov, na čele s vitariánstvom.
Určite si vravíte, že som zabudla na špenát. No, nezabudla. Špenát nepatrí do tej istej skupiny ako vyššie menované druhy zeleniny, avšak takisto má svoje hojné množstvo tzv. antinutričných látok, teda látok, ktoré páchajú vo výžive viac škody, ako úžitku. Z nich vypichnem najmä oxaláty, vďaka ktorým Pepek námorník nemal šancu byť taký silák, ako ho vykreslila rozprávka. Oxaláty totiž blokujú vstrebávanie látok ako vápnik či železo, teda napriek vysokému obsahu vápnika v špenáte z neho naše telo dokáže využiť len cca 25%. Navyše pri nadmernom príjme (a zvyčajne ešte v kombinácii s inými zdravotnými ťažkosťami) z nich môžu v obličkách vznikať močové kamene. Dobrá správa pre nás nevitariánov: Ak špenát pripravíme na pare, môžeme znížiť obsah oxalátov až do 50% a varením až do 87% (avšak pri druhej spomínanej úprave sú zároveň aj vyššie straty na vitamínoch, najmä na kyseline listovej, takže odporúča sa skôr úprava na pare). Zdroj 1 a zdroj 2.
Mimochodom ja mám smoothie rada, predstavujú pre mňa príjemný doplnok k strave a spôsob, ako sa v lete ešte viac osviežiť ovocím. Zeleninu do smoothie pridávam len výnimočne a skôr ako doplnok, okrem týchto nutričných aspektov je to aj z chuťových dôvodov (čisto zeleninové smoothies sú pre mňa, úprimne, masaker). Rozhodne týmto nechcem odrádzať od toho, aby ste úplne prestali piť smoothies či dokonca jesť surovú zeleninu. Všetko je to jednoducho o miere a ako aj zakaždým spomínam v súvislosti s rôznymi alternatívnymi spôsobmi stravovania, nejde len o to, že si z niečoho uberiete ale aj o to, že naopak budete niekde musieť pridať a to sa niekedy tiež nevypláca.
ZÁVER
Dnes budem v závere veľmi stručná: Vykašlite sa na raw stravovanie. Stovky a stovky štúdií dokazujú, že aj tepelná úprava rastlín má svoje nespočetné výhody. Na pestrom, racionálnom stravovaní je výborné to, že vás podnecuje k tomu, aby ste do jedálnička zaraďovali rôzne potraviny v rôznych úpravách. A najmä pozor na všelijaké tie inšpiratívne dušičky na internete, ktoré vás pritiahnu svojou žiarivou charizmou, povedia vám, čo máte jesť a čo všetko hrozné sa stane, ak tak neurobíte a o pol roka už ani oni sami neveria tomu, čo píšu a v rámci “experimentovania a spoznávania seba samého” prejdú na ďalší, aktuálne moderný spôsob stravovania. True story.
Diskusia
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Veľmi dobre a hlavne múdro napísaný článok. Po hromade rôznych (neoverených) kravín, publikovaných na webe “premúdrelosťou obdarovanými” osobami, pôsobí príjemné osviežujúco.
Som vysokoškolsky vzdelaný technik, desaťročia sa zaoberajúci zdravým stravovaním a životosprávou. Ako tzv. semivegetarián som 10 rokov chodil na Výskumný ústav výživy na špeciálne vyšetrenia zdravia (analýzy desiatok rôznych, aj bežne neznámych látok v krvi). Pre mňa to malo veľký význam, pretože nielen moje, ale aj výsledky iných, podobne sa stravujúcich ľudí boli v porovnaní s vegetariánmi, vegánmi a vitariánmi na jednej strane a “mrchožrútmi” na opačnej strane permanentne najlepšie. Prakticky nič nám nechýbalo, ale ani neprebývalo (napr. ako < Fe, ťažkých kovov u jedných , resp. > triacylglycerolov, > LDL-cholesterolu, > oxidovaných tukov a i. u druhých).
Záver: dlhodobo uplatňovaný spôsob stravovania (pritom nebol ideálny!) bol pre môj organizmus vhodný, resp. vyhovujúci. Bezdôvodne ho meniť, (slepo) dodržiavajúc „módne“ rady webových kváziodborníkov, by bolo nielen nerozumné, ale pre mňa aj krajne nezodpovedné.
Keďže som vyznávačom uplatňovania logiky a zdravého rozumu v každodennom živote, “prišiel som” na jeden perfektný (stáročiami) overený spôsob zdravého a bezpečného stravovania a životosprávy. Na rozdiel od extrémneho stravovania či uplatňovania rôznych exotických receptov (ázijských, juhoamerických,…) je založený na:
a) modernej stredomorskej strave, t. j. obohatenej o najnovšie poznatky o funkčných potravinách, biologicky aktívnych látkach, ale aj rizikách častej konzumácie rýb, mäsa a rastlinnej stravy znehodnotenej ťažkými kovmi, pesticídmi, chemickými konzervantmi a i.;
b) kombinovanej so stravovaním podľa našich prarodičov gazdujúcich na vidieku. V prípade tých mojich išlo o kvalitné, prirodzené potraviny (teraz nazývané “bio” či “gazdovské”), s bohatým zastúpením rôznych druhov kapustovín, zemiakov, cesnaku, cibule,… a s občasnou konzumáciou (najmä) rôznej domácej hydiny, králikov a holubov. To, že sa nebáli občas si pomaškrtiť na „nezdravých“ potravinách (slanina, klobásky, rozmanité koláče), či víne a domácej slivovičke, zrejme netreba uvádzať.