CLEAN EATING: Trend či posadnutosť?

 v Diéty od výmyslu sveta, Fitness, Lifestyle

Počuli ste už o čistom stravovaní? Asi nie, ale ak často navštevujete zahraničné stránky, tak ste už určite narazili na výraz CLEAN EATING. Je to relatívne nový pojem, ktorý sa napriek tomu, že nemá presnú definíciu, zabudoval to takmer každého aspektu ľudskej výživy. Je ako čierny oblak, ktorý sa nad vami znáša keď idete nakupovať potraviny, keď varíte, keď idete do reštaurácie. Tento čierny oblak sa zároveň znáša nad desiatkami populárnych fitness blogov, ktoré sledujú a čítajú tisíce ľudí.

Že nepoznáte žiaden clean alebo čistý blog? Nuž…ak poznáte vegánske, paleo či raw blogy, tak ste už nabádanie ku clean eatingu určite okúsili. Začína to odporúčaniami vyberať si potraviny bez prídavku cukrov či nevhodných tukov. To je vcelku fajn. Ale málokedy to pri tom aj skončí…pokračujeme vylučovaním aditív, GMO zložiek, všetko musí byť v BIO kvalite, v čo najprirodzenejšej forme a veľmi často sa stretneme aj so spájaním čistého stravovania s bezlepkovou diétou – teda lepok je tu vnímaný ako akýsi nepotrebný kontaminant , ktorý znehodnocuje potravinu. Už je vám tento trend trochu viac známy, však?

V prvom rade je vhodné povedať si, že podstata “čistého stravovania” nie je vôbec zlá. Vo svojom zárodku je to vlastne akési odklonenie sa od rôznych moderných trendov vylučovania celých potravinových skupín (ako sú vegánstvo, low-carb a pod.) a zameranie sa na kvalitu potravín. Sotva by sme tým mohli niečo pokaziť. A predsa…

Prvým problémom je to, ako je čisté stravovanie servírované bežným spotrebiteľom. Už dávno to totiž nie je (ak to vôbec niekedy bolo) iba o tom, že ľudí vzdelávame, aby robili pri výbere potravín lepšie rozhodnutia, aby preferovali menej technologicky spracované potraviny, aby si všímali množstvo a druh pridaných cukrov, a naučili sa rozumieť informáciám na obaloch výrobkov – ktoré zložky sú nevyhnuté a ktoré zbytočné, či ktoré reálne škodia.

V súčasnosti našlo mnoho ľudí v čistom stravovaní svoju ultimátnu biznis príležitosť – avšak veľmi rýchlo prišli na to, že neustále vyzývať k uprednostňovaniu čistých potravín nestačí. Jadrom tohto trendu sa preto stala tzv. démonizácia bežných potravín. Dnes už preto nenájdete iba informácie o údajne nespočetných zdravotných výhodách bezlepkových, non-GMO, bio a eko výrobkov ale hlavne máte k dispozícii nekonečne veľa článkov o tom, čo sa s vami stane, ak budete jesť klasické (= špinavé?) potraviny. Z možno nie až takej zlej myšlienky sa vplyvom lifestyle blogerov, šarlatánov a podnikavcov stal priestor, kde sa opakovane dočítate o škodlivosti lepku, nebezpečných antibiotikách v mlieku, ťažkých kovoch v rybách a zdravotných rizikách geneticky modifikovaných potravín.

Ak máte čas a hlavne finančné prostriedky, veľmi ochotne naskočíte na vlak s ostatnými vyznávačmi čistého stravovania. Možno práve pre vás nie je problém zháňať si divokého lososa 2x týždenne, alebo si kupovať maslo z bio farmy. A vlastne z toho ešte budete mať vynikajúci pocit, lebo podporujete malých podnikateľov a domácich producentov. Čo je mimochodom výborné. Avšak rozhodnutie podporovať domácu výrobu by malo byť podmienené vaším osobným presvedčením a ekonomickými možnosťami a nemalo by byť založené na strachu z toho, že konzumácia bežných výrobkov -zo supermarketov alebo lokálnych (nebio) obchodov – vám automaticky privodí zdravotné ťažkosti.

Teraz si možno vravíte, že som luxusne zabila 6 odstavcov písaním o niečom, čo vlastne nikomu neškodí a naopak, má to potenciál aspoň v niektorých prípadoch zvýšiť kvalitu konzumovanej stravy. Nuž, nie je pravda, že to nikomu neškodí. Clean eating je pre experimentátorov a pre privilegovaných. Tá prvá skupina sa na určitú dobu nechá zlákať obľúbeným influencerom a kopíruje jeho stravovacie návyky s cieľom viac sa priblížiť jemu a jeho atraktívnemu životnému štýlu. To sa veľakrát skončí v momente, keď si dotyčný uvedomí, čo takáto sranda skutočne stojí. Druhá skupina je podstatne menšia a jedná sa o ľudí, ktorí sú tak fantasticky za vodou, že čisté stravovanie je vlastne len logickým vyústením ich stále sa stupňujúcich nárokov a životnej úrovne. Gratulujem. A čo tí ostatní? Tí ostatní sa dostanú do kolotoča dobrých a zlých rozhodnutí – ibaže už nie sú schopní rozoznať, ktoré sú ktoré. Na jednej stránke si prečítajú, že ryby sú výborným zdrojom omega-3 tukov a vitamínu D a treba ich do jeádlnička zaraďovať 2-krát týždenne. Keď si začnú zháňať informácie o tom, ktoré druhy sú najlepšie, dočítajú sa, že ryby sú plné antibiotík, pesticídov a ťažkých kovov. Celí vystresovaní nájdu článok o tom, že najlepšie je kupovať si divokých lososov. Zistia, že v ich okolí predáva divokých lososov iba jeden bio obchodík za 3-násobne vyššiu cenu. Dôjdu k záveru, že divokého lososa si môžu dovoliť 1x mesačne. Lenže…nebudú potom trpieť nedostatkom omega-3 tukov a vitamínu D? Majú si kúpiť špeciálny čistý rybí olej ako doplnok stravy? Mimochodom, toto je exkluzívny výber z mojej e-mailovej schránky a dúfam, že mi to dotyčný prepáči. On totiž vôbec nie je idiot, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať (a ako sa aj on sám asi v záchvate frustrácie nazval), on je výsledkom práce našich úžasných propagátorov zdravého životného štýlu. Body, mind, soul. And money.

Jedným z možných dôsledkov stále sa rozmáhajúceho trendu čistého stravovania je aj ortorexia. Ortorexia je, ak to môžem napísať trochu pejoratívne, keď vám prepne z výživy. Je to doslova posadnutosť zdravým stravovaním. Hoci ortorexia nie je oficiálnou psychiatrickou diagnózou, mnohí odborníci ju rozoznávajú a zaraďujú medzi jednu z porúch príjmu potravy (spolu s anorexiou a bulímiou). Ortorektik sa patologicky zaoberá zdravým jedlom a neustále posúva hranice definície toho, čo zdravé jedlo vôbec je. Zo začiatku to môže byť jednoducho zelenina, avšak postupne to začne prerastať do bio zeleniny vypestovanej iba lokálne s minimálnym obsahom sacharidov. Ďalším významným znakom je strach z toho, že ak dotyčný skonzumuje niečo iné, ako to, čo vníma ako zdravé, automaticky sa dostaví strach z choroby. Nasleduje nutkanie na “očistu” – teda detoxikáciu, odkyslenie a iné procedúry. Je to veľmi nebezpečný, začarovaný kruh, ktorý začína práve na stránkach nič netušiacich, samozvaných výživových guru-ov.

Ja viem. Minimálne jeden z vás sa už šteľuje, ako mi do komentárov napíše, že niet väčšej posadnutosti výživou, než ju ísť študovať na 5 rokov do vedľajšieho štátu. Ale nech to už znie hocijako neuveriteľne, ak ma moje štúdium niečo naučilo, tak je to normálne jesť a neriešiť sprostosti. Pozrite si Petrin blog Boj za dobré jedlo alebo dievčatá z blogu Ne hladu, či slovensko-české NutriDuo. Všetko sú to nutričné terapeutky s obrovským množstvom vedomostí. Roky strávené v nemocniciach, mikrobiologických laboratóriách a anatomických či biochemických prednáškach, desiatky rôznych profesorov a iných odborných prednášajúcich a predsa nás žiadne z nadobudnutých vedomostí nepriviedli k vylučovaniu lepku alebo mliečnych výrobkov zo stravy, alebo k experimentovaniu s nízkosacharidovými režimami.

Nemať pozitívny vzťah k jedlu je jedna z najväčších nutričných chýb, aké môžete urobiť. Pokiaľ ste šťastní a cítite sa dobre, tak pokračujte v tom, čo robíte. Ak sa však stále častejšie dostavujú výčitky, strach, neistota alebo zúfalstvo, vykašlite sa na to a prehodnoťte svoje stravovanie. Čím skôr, tým lepšie.

Komentáre
  • Lucinka

    Super článok! Určite budem sledovať ďalej!:) krásne fotky:))

  • Adam

    Dobrý podvecer, ja by som sa chcel nasich humoristov spytat naaa… podiel rozpustnej a nerozpustnej vlakniny. Ak napriklad uplne vylucim bielu muku a jem iba celozrnnu, casto salaty (s tofu, syrom) budem mat vyssi podiel nerozpustnej vlakniny a aky by to pripadne mohlo mat negativny vplyv by na tak komplexny system akym je ludsky organizmus?

    • Judit

      Dobrý deň,

      vedeli by ste byť aj trochu viac konkrétny? Nie som si istá, či viem, na čo sa pýtate. Vplyv rozpustnej/nerozpustnej vlákniny na ľudský organizmus je skôr na samostatný článok, ale možno ak by ste upresnil, čo vás špeciálne zaujíma…Zelenina a konkrétne šaláty obsahujú aj veľa rozpustnej vlákniny(závisí od druhu zeleniny samozrejme) a čo sa účinkov týka, tak niektoré sú spoločné pre rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu. Nie je to taká čierno-biela téma, negatívny vplyv nadmerného užívania vlákniny (najmä v podobe rôznych doplnkov stravy alebo pri veľmi jednostranne zameranej strave) je tiež známy a dobre popísaný, ide najmä o ovplyvnenie vstrebávania niektorých vitamínov a minerálnych látok.

      • Adam

        Vyborna odpoved. Ak si che clovek zbezne zistit, ktora strava aku vlakninu obsahuje trebars vyhladavanim, kazdy druhy odkaz potraviny radi inak. Mozno by bol fajn ten samostatny clanok.

Diskusia

Zadaje hľadaný výraz a stlačte enter