NU3 TÉMY: O tom, či sa dá z histamínovej intolerancie vyliečiť, či je vhodné výlučne dojčiť dlhšie ako 6 mesiacov a o nových poznatkoch o prerušovanom hladovaní

 v NU3 témy

HISTAMÍNOVÁ INTOLERANCIA

Často sa u novo-diagnostikovaných histaminokoch stretávam s otázkou, či sa pomocou diéty môže z histamínovej intolerancie (HIT) vyliečiť. Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože už samotná diagnostika HIT je náročná a nejednoznačná (znížená kvantita a kvalita enzýmu diaminooxidázy -DAO -, ktorý pomáha odstraňovať histamín z tela, nás môže navigovať, avšak iba podľa týchto ukazovateľov nie je možné HIT potvrdiť alebo vylúčiť). Štúdie sa zatiaľ zhodujú na tom, že nízkohistamínová diéta je veľmi efektívna pri zmierňovaní príznakov, ktorými sú napr. žihľavka, bolesti hlavy, búšenie srdca, tráviace ťažkosti, nádcha a pod. Napriek tomu sa môže stať, že po dodržiavaní diéty niekoľko týždňov budete mať hodnoty DAO ešte nižšie, ako na začiatku. Vôbec netreba zúfať, dôležitejšie je to, ako sa cítite. Predpokladá sa totiž, že v čase prvej diagnostiky máte hladinu aj aktivitu (napriek všeobecne nízkym hodnotám) vyššiu – vaše telo sa z celej sily snaží vysporiadať s histamínom a produkuje v rámci svojich možností viac DAO. Akonáhle sa dostane do pokojového štádia a v tele sa vďaka diéte nenachádza nadbytok histamínu, hodnoty DAO sa môžu trochu znížiť. Aj toto dokazuje, že sa na výsledky krvných testov v tomto prípade netreba 100% spoliehať a radšej sa zamerajte na sledovanie príznakov a zlepšovanie kvality života pomocou vhodnej úpravy stravy. Z tohto pohľadu je šanca na zlepšenie veľmi veľká.

DOJČENIE A ZAVÁDZANIE PRÍKRMOV

Divné nutričné trendy a najmä posadnutosť “naturálnym” už prerastá takmer do všetkých sfér, vrátane výživy dojčiacich matiek. Stále častejšie sa stretávam s tým, že matky otáľajú so zavádzaním pevnej stravy a predlžujú dobu výlučného dojčenia v akejsi mylnej domnienke, že “materské mlieko je tá najprirodzenejšia superpotravina poskytujúca všetky živiny, ktoré dieťa potrebuje“. Ešte aj po dovŕšení 6. mesiaca života. Materské mlieko však má pomerne nízke hodnoty zinku, vitamínu D alebo DHA (dôležitej omega-3 mastnej kyseliny). Preto sa už po prvom polroku života považuje výhradné dojčenie za nutrične neadekvátne. V tomto období sa zvyšujú nároky bábätka na rôzne živiny, napr. dosť zásadne sa zvyšuje aj potreba železa a materské mlieko (obsahujúce asi 0,38 mg železa na liter) už nestačí túto potrebu pokryť. Samozrejme v čase zavádzania pevnej stravy môže mamička naďalej pokračovať v dojčení, je to dokonca veľmi silne odporúčané, ak je to možné. Netreba sa však báť zaviesť do stravy aj potenciálne alergény – napr. ryby, ktoré sú výborným zdrojom DHA. Samozrejme nie ako prvú potravinu, zo živočíšnych výrobkov pokojne začnite tradičnými druhmi mäsa – hydinou či hovädzinou. U detí s atopickým ekzémom alebo so silnými alergiami v rodinnej anamnéze je vhodné poradiť sa najprv s lekárom alebo kvalifikovaným nutričným poradcom. V opačnom prípade sa môžu rybky objaviť v jedálničku už približne od 7-8 mesiaca.

 

PRERUŠOVANÉ HLADOVANIE 

So stúpajúcou popularitou stravovacích režimov fungujúcich na princípoch tzv. prerušovaného hladovania (intermittent fasting), prichádzajú stále nové štúdie skúmajúce rôzne formy tohto stravovania. Konkrétne táto, relatívne malá štúdia na 12-tich zdravých športovcoch, pozorovala efekt striedavého zníženia energetického príjmu každý druhý deň o približne 33%. Týždenne tak došlo o zníženie energetického príjmu cca o 2350 kcal. Sledoval sa nielen úbytok telesnej hmotnosti a tukového tkaniva a vplyv na výkon, ale aj možný vznik nutričných deficitov (zásadné zníženie príjmu vitamínov či minerálnych látok a pod.). Na mieste je tiež poznamenať, že sa nejednalo o žiaden low-carb režim alebo inú zásadnú zmenu v pomeroch živín. Ak vidíte na obrázku nižšie, pomery sa nijako výrazne nezmenili.

Výsledkom pozorovania bolo zlepšenie výkonu, zníženie hmotnosti, telesného tuku ale aj tzv. “lean body mass”, čo zahŕňa množstvo svalovej hmoty ale napr. aj telesnú vodu. Čo si však z tejto štúdie treba zapamätať je možný vznik deficitu dôležitých vitamínov a minerálnych látok pri dlhodobom dodržiavaní takéhoto režimu. Hoci krvné testy nepreukázali žiadne negatívne zmeny, príjem niektorých živín (napr. železa, vitamínov skupiny B, vitamínu A a D) sa dostal až pod 90% z dennej odporúčanej dávky, čo môže byť problematické v dlhšom časovom období a je potrebné sa tým minimálne zaoberať. U športovcov sa preto odporúča so zavedením zmien aj suplementácia vhodnými doplnkami stravy.

Odkaz na štúdiu: Pons et al., 2018

Diskusia

Zadaje hľadaný výraz a stlačte enter