3 obľúbené (a nepravdivé) frázy výživových poradcov

Keďže mám pre vás v novom roku naplánovaných okrem iného aj množstvo náročnejších článkov, poďme si najprv trochu odľahčiť atmosféru. Prichystala som si 3 hlášky, ktoré si často prečítate na stránkach vašich obľúbených lifestyle koučov. A tým “často” myslím takmer neustále. Nič by na tom nebolo, ak by sa nejednalo o pochybné polopravdy až úplné blbosti, ale veď vlastne posúďte sami 🙂

1. Zdravé stravovanie si môže dovoliť každý

Toto vám bude tvrdiť každý druhý poradca, kouč či motivátor – úplne na drzovku medzi statusom o tom, ako si na raňajky natiera raw bio mandľové maslo za 9 eur poliate úžasným skvelým fitness sirupom bez cukru za 6 eur a medzi záberom chutného steaku z kvalitnej bio hovädzinky vo vychytenej reštaurácii za pouhých 23 eur.

Áno, samozrejme že sa dá najesť aj zdravo. Ak máte k dispozícii 20 eur na nákup v supermarkete, je len a len na vás, či si za ne nakúpite čerstvú zeleninu a ovocie, mliečne výrobky, možno nejaké to mäso (aj keď losos pre celú domácnosť to asi nebude), alebo siahnete po rôznych polotovaroch, ochutených mliečnych „dezertoch“, ktoré okolo skutočného jogurtu ani len neprešli a samozrejme po nejakej tej sladkosti, ideálne v XXL balení za výhodnú cenu.

Čo sa vám títo nápomocní koučovia snažia povedať je, že poloprázdna peňaženka nie je výhovorka, aby ste si kupovali lacné kentusy a že svojím spôsobom sa vám to skôr či neskôr môže premietnuť do zdravia a následne aj do vyšších výdavkov za lieky. Čo ale v skutočnosti vysielajú do sveta je: „Nemám ani páru, čo je to nezdravá potravina, nakoľko pre mňa je zdravé iba to, čo má prívlastok bio, čo je opečiatkované rôznymi zárukami kvality, čo má na obale preškrtnutý klas alebo za čo vysolím adekvátnu sumu peňazí, keďže v dnešnej dobe si za kvalitku priplácame, hejže.“

Takže zatiaľ čo zdravý životný štýl nie je pri troche snahy tak finančne náročný, životný štýl našich veľkých vzorov na sociálnych sieťach častokrát áno.

Poznámka pod čiarou: Chápem, že odsek vyššie sa až podozrivo javí ako hejt, ale v skutočnosti to úplne z celého srdca chápem. Ja na Facebooku či Instagrame tiež sledujem desiatky výživových guru-ov a zopár z nich mi dokonca pravidelne prehovára do duše. Ako keby boli moje stratené dvojča. Jediná škoda, že sa jedná viac-menej o neopätovanú náklonnosť 🙁

ALE

Pri tých výletoch do imaginárnych svetov, kde je Mačingová vaša najlepšia kamoška a Zlatoš váš vysnívaný partner, Bukovský váš duchovný sprievodca a Plichta…počkať, nie, Plichta je aj v imaginárnych svetoch iba otravný sused odvedľa, čo si k vám vždy chodí požičiavať maslo a vajcia…Proste aj pri týchto výletoch sa nezabúdajte často vracať do reality a udržiavajte pravidelný kontakt so svojou vlastnou peňaženkou, pretože to je jediná peňaženka, do ktorej vidíte a ktorej obsah viete ovplyvniť.

2. Netvrdím o sebe, že som odborník, som iba motivátor, sprievodca zdravým životným štýlom, kouč, bloger…

V preklade: Rád ľuďom radím v stravovaní ale nerád za to preberám zodpovednosť.

Stále si stojím za názorom, že existujú aj šikovní výživoví poradcovia bez príslušného vzdelania tak ako existujú aj nutriční terapeuti a špecialisti, ktorí sú totálne na figu. Ale stojím si tiež za tým, že ak potrebujete vzdelanie na to, aby ste mohli radiť ľuďom v právnych veciach, tak by ste mali potrebovať vzdelanie aj na to, aby ste mohli radiť v oblasti ľudského zdravia.

Čo je také hrozné na tom, že niekto zverejní „svoj príbeh“ a pomocou motivácie pomáha iným, aby sa cítili lepšie? Na prvý pohľad absolútne nič. Ešte nedávno som si vravela, že ak by existovalo nejaké pevné vymedzenie kompetencií – čo taký „rýchlokurzový“ výživový poradca smie a čo nesmie, tak by sme si vlastne mohli vedľa seba celkom v pohode nažívať. Najmä ak by sa medzi pravidlá ukotvilo, že výživový poradca bez zdravotníckeho vzdelania nesmie pracovať s chorými ľuďmi a akokoľvek sa pokúšať človeka liečiť.

Za posledný polrok sa však môj pohľad dosť zásadne zmenil. V poradni sa mi objavilo hneď niekoľko klientov a klientiek, ktorí trpeli anorexiou alebo bulímiou. Takmer všetci mali 2 spoločné znaky – po prvé, až na jednu výnimku mi o svojom ochorení nikto z nich nepovedal a po druhé, každý jeden z nich mal predchádzajúcu skúsenosť s fitness trénerom. Väčšina z nich vyhľadala trénera ako dôsledok svojho ochorenia, ale jedno dievča začalo zvracať po tom, čo od svojho trénera dostalo extrémne redukčný jedálniček.

To, že vám klient už vo dverách nezahlási, že je anorektik, je úplne normálne a očakávané. Ale aj ja ako zdravotníčka som v niektorých prípadoch mala problém to na prvý pohľad rozoznať a potrebovala som na to zopár sedení a opakované kladenie podrobných otázok. Porucha príjmu potravy proste nie je niečo, čo jednoducho rozpoznáte a úprimne by ma zaujímalo, či trénerovi, pred ktorým stojí mladé štíhle dievča s BMI 20 a cieľom schudnúť na BMI 18 vôbec napadne možnosť, že niečo nie je v poriadku pred tým, než jej z počítača vytlačí jedálniček na 900 kcal.

Poznámka pod čiarou: Rozlišovať ľudí na zdravých a chorých sa dá iba v teoretickej rovine. Existuje množstvo klientov, ktorí za vami prídu s nediagnostikovanými ochoreniami alebo vám o svojom ochorení nepovedia. Samozrejme, aj keď ste zdravotník ale nemáte v ordinácii príslušné vybavenie, nikto od vás nečaká, že to ochorenie zistíte len pohľadom na človeka. To totiž dokážu iba alternatívni liečitelia. Haha. Avšak zdravotník na rozdiel od klasického výživového poradcu vie, že napr. bez informácie o zdravotnom stave nemôže predpísať vysokotukovú diétu lebo „Mne to robí dobre na črievka a na rozmýšľanie“. A nie, nestačí napísať, že to, či to funguje alebo nie, je individuálne a záleží to na mnohých faktoroch (v prípade, že by si na tom niekto napr. dogabal zdravie).

3. Zdravá strava pomôže vyliečiť väčšinu ochorení, lieky by mali byť až posledné východisko.

Toto je blbosť jak traky. V skutočnosti existuje pomerne málo ochorení, u ktorých býva jedinou intervenciou zmena stravovania. Povedzme taká celiakia, u ktorej je jedinou účinnou terapiou bezlepková diéta – pričom ale ani tu výživa nespôsobí vyliečenie ochorenia, iba zbavenie sa príznakov. Strava má obrovský význam aj u diabetu II. typu, kde niekedy „nahrádza“ terapiu antidiabetikmi alebo dokonca aj pichanie inzulínu (pozor, neplatí to u diabetu I. typu!). U väčšiny chorôb môže kvalitná strava zameraná na doplnenie potrebných živín výrazne pomôcť, ale ani zďaleka nenahrádza lieky a pravidelné vyšetrenie u lekára.

Racionálna strava je významný nástroj V PREVENCII OCHORENÍ. Na to by som si tľapla asi s väčšinou výživových poradcov.

Ale žiadne potraviny, opakujem ŽIADNE POTRAVINY vám nevyliečia rakovinu. Výživa tu hrá dôležitú úlohu, nakoľko u onkologických pacientov pravidelne dochádza k podvýžive – či už kvôli samotnému nádoru alebo ako vedľajší účinok terapie (ktorá je napriek tomu nenahraditeľná!). Výživový poradca, ktorý svojmu klientovi zostaví reštriktívny jedálniček pozostávajúci z rôznych superpotravín ale chudobný na základné živiny ako bielkoviny, tuky a sacharidy, môže človeku vážne uškodiť a dokonca dopomôcť k jeho úmrtiu. Toto je jedna z mála vecí, ktoré píšem s istotou väčšou než sebavedomie lifestyle kouča po návrate z víkendového kurzu breathariánstva.

Poznámka pod čiarou: Ak najbližšie vyhľadáte nejakého „odborníka na výživu“ a ten vám bude oduševnene tvrdiť, že vás vylieči z ochorenia, ktoré sa nepodarilo vyliečiť piatim rôznym lekárom, tak sa nad touto absurditou skúste aspoň pozastaviť pred tým, než mu podáte svoju kreditku. Dám vám aj menšiu pomôcku – čím sebavedomejšie bude váš poradca ohľadom odporúčaní pôsobiť a čím viac bude presvedčený o 100% účinnosti svojich postupov, tým je to pravdepodobne väčší šarlatán. Inteligentní a vzdelaní ľudia neustále pochybujú a nie je to žiadna hanba. Práve to ich núti neustále si dopĺňať informácie z rôznych dôveryhodných zdrojov a byť pripravení na každý nový objav a pokrok. Hľadajte si odborníka, ktorý vám nebude natierať med okolo úst a ktorý sa nebojí povedať vám “neviem” alebo “nie som si istý”. Je to asi najbližšie k úprimnosti, ako sa len môžte v oblasti týchto služieb dostať…