Odporúčania ohľadom vhodnosti vegánskej stravy u detí sa líšia naprieč svetom…je to náhoda?

Aby som trochu uviedla do obrazu aj tých, ktorí nesledovali horlivú diskusiu pod veľkým rozhovorom o výžive, ktorý som uplynulý týždeň poskytla denníku N: Do titulky sa zo všetkých mojich výrokov v texte dostal práve výrok, ktorý, jemne povedané, brnkol na citlivú strunu všetkým slovenským vegánom: “Vegánstvo je nevhodné pre deti a tehotné.“

Toto je moje doplnenie k veľmi stručnému vyjadreniu, ktoré podľa niektorých nebolo založené na súčasnom vedeckom poznaní.

Celé znenie môjho textu v Denníku N (časti o vegetariánstve a vegánstve) bolo:

Aký je váš názor na vegetariánstvo a vegánstvo? Dokážeme mäso či iné produkty, ktoré takí ľudia vyradia zo svojho jedálnička, nahradiť inou stravou?

Vegetariánstvo zahŕňa veľmi širokú skupinu štýlov stravovania. Všeobecným princípom je čiastočné alebo úplné obmedzenie konzumácie živočíšnych výrobkov. V praxi sa najčastejšie stretávam s umiernenou formou vegetariánstva, že človek zo stravy vylúči mäso, ale konzumuje vajcia, mliečne výrobky či ryby. Ako zarytý všežravec sa s tým nestotožňujem, ale dospelý zdravý človek bez zvláštnych nutričných potrieb nie je bezprostredne ohrozený nutričnými deficitmi, ak prejde na uvedenú miernu formu vegetariánstva. Do určitej miery dokážeme živiny z mäsa nahradiť konzumáciou iných živočíšnych potravín, vajíčok, mliečnych výrobkov plus správnou kombináciou rastlinných bielkovín, strukovín a obilnín.

Čosi celkom iné je vegánstvo, kde sú zo stravy vylúčené hneď dve potravinové skupiny, mliečne výrobky a mäso. K tomu sa vylučujú vajíčka a v extrémnejších formách aj všetky živočíšne produkty vrátane medu a iných výrobkov. Nech si hovorí kto chce čo chce, vegáni patria medzi hlavných adeptov na deficienciu vitamínu B12. To môže viesť k závažným poruchám nervovej sústavy. Hoci pomocou vhodných doplnkov nie je celkom nemožné vyskladať si nutrične plnohodnotnú stravu, no je to podľa mňa veľmi náročné. Určite nesúhlasím s tým, že by išlo o zdravší variant stravovania. Vegánstvo so sebou nesie isté riziká, ktoré človek môže zvládnuť, ale nemusí. Tento typ stravovania vrátane menej prísnej formy vegetariánstva považujem za absolútne nevhodný pre deti a tehotné ženy.

Asi netreba hovoriť, že tento odstavec ma permanentne dostal na vegánsky sh*tlist, čo muselo mierne sklamať vyznávačov low-carb a keto stravovania, keďže tí boli podľa mňa presvedčení o tom, že som skrytá vegánka. Ako keby to nešlo bez extrémov…

Nechcem sa zbytočne dlho baviť o tom koho som naštvala a nenaštvala, pretože o to mi vôbec nešlo, na otázky som odpovedala podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia. Napriek tomu mi okrem komentárov pod článkom pristálo do schránky aj niekoľko súkromných správ od “Bodaj by si skapala” až po “Určite ste to tak nemysleli, nemohli ste vedieť, že vás takto doslova odcitujú, tu máte link na všetky organizácie, ktoré podporili vegánstvo u detí, prečítajte si to a opravte svoj výrok.” Vďaka, ale nepomýlila som sa a nejdem nič opravovať.

Najprv v krátkosti k vegánstvu u dospelých ľudí.

Kto ma poznáte tak viete, že vo svojich článkoch často odkazujem na štúdie poukazujúce na pozitívne účinky stravy bohatej na rastlinné potraviny a sacharidy. Vegetariánska strava mi síce nie je blízka, avšak u dospelých ľudí, ktorí sa z vlastného presvedčenia rozhodnú pre jej dodržiavanie a zodpovedne pristupujú k zostaveniu svojho jedálnička nevidím dôvod na kritiku. Čo sa týka vegánskej stravy, skutočne nemám rada, ak sa propaguje ako zdravšia varianta pestrej stravy – je to tak, ako sme sa zhodli aj v diskusii: Aj človek na pestrej, všežraveckej strave sa môže stravovať nezdravo a zároveň vegán môže žiť s pomocou vhodnej suplementácie zdravo a plnohodnotne. Kto si zvolil vegánstvo len z dôvodu, že chce žiť zdravšie, podľahol iba početným poplašným správam o zložení a zdravotných účinkoch živočíšnych potravín.

Vy však určite chcete vedieť, prečo som varovala pred vegánskou stravou u detí a tehotných, napriek tomu, že “Týchto 10 významných odborných inštitúcií schvaľuje vegánstvo“

Dôvod prvý

Všimli ste si niečo zaujímavé po prečítaní zoznamu? Z 10 organizácií je 8 z USA, Kanady alebo Austrálie, teda z krajín mimo EÚ a len 2 z Veľkej Británie. Tieto krajiny majú inú ekonomiku, inú politiku s doplnkami výživy a iný sortiment suplementovaných výrobkov (pre nich napríklad nie je raritou suplementovať pomarančový džús vápnikom.).

Ak by sme hľadali vyjadrenia odborníkov vo vodách EÚ a celkovo bližšie k nášmu regiónu, nálada voči vegánstvu sa začne prudko meniť.

Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) zhrnula svoj postoj k vegánstvu v roku 2016:

“Je veľmi náročné až nemožné zaistiť dodávku všetkých nutrientov na čisto rastlinnej diéte(…)DGE neodporúča vegánske stravovanie tehotným a dojčiacim ženám, deťom ani adolescentom. Ľudia ktorí napriek tomu chcú dodržiavať vegánsky spôsob stravovania by mali permanentne užívať vitamín B12 ako doplnok stravy a strážiť si svoj príjem živín(…)” ZDROJ

Ani česká spoločnosť pre výživu vegánsku stravu pre deti neodporúča:

“Z alternativní výživy nelze u dětí doporučit veganství, makrobiotiku, frutariánství a další podobné směry. Vhodně vedená lakto-ovo-vegetariánská dieta omezuje možnosti výběru výživy dítěte, ale je pro zajištění jeho růstu a vývoje možná. Pro zajištění zdravého vývoje dítěte je nejvhodnější dostatečně pestrá strava, ve výběru úměrná věku dítěte, jeho energetickým a nutričním potřebám.” ZDROJ

Len tento rok v máji v Prahe sa konal míting ESPGHAN-u (European Society for Paediatric Gastroenterology Hepatology and Nutrition), na ktorom sa vyslovilo varovanie, že malé deti na vegánskej diéte bez dohľadu lekára a odborníka na výživu sú vystavované riziku vzniku početných nutričných deficitov, vrátane vit. B12, vápnika, zinku či kvalitných bielkovín. To môže mať “potenciálne devastačné” dôsledky.

Aj francúzski gynekológovia v tom majú jasno. Popisujú stav 9 a pol mesačného dievčatka vegánskej matky, ktoré bolo nedostatočne vyvinuté a trpelo hypotóniou a anémiou. Ich stanovisko znie jednoznačne: “Vegánska strava je absolútne neadekvátny stravovací režim pre tehotné a dojčiace ženy a špeciálne pre deti.”

Poľskí lekári rešpektujú vyjadrenia Americkej dietetickej asociácie, avšak takisto vyjadrujú obavy nad schopnosťou rodičov vyskladať si adekvátny jedálniček a pred vegánskym spôsobom stravovania varujú.

A Česká pediatrická spoločnosť pridala tiež svoj cent:

“Pro výživu kojenců a batolat je signifikantní riziko nutričních deficiencí týkajících se železa, zinku, vápníku a vitaminů riboflavinu, B12, D a neadekvátního příjmu energie. Extremně restriktivní diety (makrobiotické a veganské) nelze vůbec doporučit v období do konce 2.roku života z důvodů možné proteinoenergetické malnutrice a růstové a psychomotorické retardace.“

Samozrejme to nedalo spávať ľuďom z Českej vegetariánskej spoločnosti, ktorí sa obrátili na Svetovú zdravotnícku organizáciu a žiadali vysvetlenie, prečo Česi idú proti odporúčaniam Americkej dietetickej asociácie a iných svetových inštitúcií. 

Odpoveď od dokrora Francesca Branca dáva tak neuveriteľnú logiku, že snáď len vegáni si to mohli vysvetliť tak, že “WHO dáva toto odporúčanie skôr z opatrnosti”:

“Důvodem tohoto doporučení je to, že ačkoli je pravda, že velmi pečlivě sestavenou veganskou stravou je možné pokrýt všechny potřebné živiny, vyžaduje to velmi vysokou úroveň znalostí a proto to není vhodné použít jako výživové doporučení pro veřejnost. Existuje mnoho případů nedostatku vitaminu B12 u kojenců, obzvláště pokud jsou tyto děti kojené vegankou. Také to velmi závisí na věku a množství mateřského mléka. 
Myslím si, že Americká dietetická asociace je naprosto důvěryhodná, ale ve Spojených státech je zřejmě jednodušší sestavit takto vyváženou veganskou stravu, jednak díky široké dostupnosti produktů a také díky častému používání potravinových doplňků s vitamíny a minerály prodávaných bez receptu. Doufám, že jsem vám to tímto vyjasnil. Mnoho štěstí ve vaší práci.“

Jednoducho povedané aj WHO varuje pred zovšeobecňovaním odporúčaní amerických a kanadských inštitúcií pri plánovaní stravy v rôznych iných regiónoch. Autor zoznamu 10 inštitúcií schvaľujúcich vegánstvo si s ním dal určite veľa námahy a samozrejme ide o dôveryhodné inštitúcie, ktorých vyhlásenia sa vždy zakladajú na vedeckých poznatkoch, avšak z tohto kontextu mi to skôr príde ako taký alibizmus zo stravy vegánov, aby mali za sebou nejakú vedu, pričom vôbec nie sú ochotní diskutovať ďalej o našich regionálnych charakteristikách a o detskej výžive všeobecne.

Mimochodom v Taliansku by sa malo na veľký tlak pediatrov v jeseni hlasovať za to, aby boli rodičia, ktorí svojím deťom vnucujú vegánsku stravu, zatváraní do väzenia. To len tak na okraj.

Dôvod druhý

Možno ste si už všimli v stanoviskách uvedených vyššie jednu opakujúcu sa formulku. Nájdete ju dokonca aj v stanoviskách inštitúcií schvaľujúcich vegánstvo. Jedná sa o upozornenie na to, že rodičia vegánskych detí by mali stravu konzultovať s lekármi a odborníkmi na výživu

DGE: “They should receive advice from a nutrition counsellor and their supply of critical nutrients should be regularly checked by a physician.”

ESPGHAN: “Vegan diets should only be used under appropriate medical or dietetic supervision and parents should understand the serious consequences of failing to follow advice regarding supplementation of the diet. “

Zaujímalo by ma, s kým konzultujú stravu vegánsky rodičia slovenských detí. Ku mne sa prídu poradiť tak 2-3 vegáni ročne. Zato určite neváhajú čerpať informácie z internetu, najmä zo stránok zameraných na vegánstvo. U nás na Slovensku zatiaľ proste nie sú vytvorené podmienky pre zodpovednú monitoráciu vegánskych detí a hrozí tak oveľa častejšie nezvládnutie stravovania, než v USA či Kanade, kde majú rodičia k dispozícii adekvátne vzdelaných odborníkov na výživu (tzv. registered dietitian nutritionist – RDN, teda obdoba našich registrovaných nutričných terapeutov).

Dôvod tretí

Výživa detí je veda sama o sebe. Malé deti a tehotné ženy sú veľmi špecifická skupina, ktorá má špeciálne nutričné potreby. Navyše ak tieto potreby nie sú pokryté, hrozia naozaj vážne dôsledky, ako napr. nedostatočný vývin nervovej sústavy alebo skeletu. Prirátajme k tomu aj ďalšie charakteristické obdobia v stravovaní malých detí, ktoré už sami o sebe predstavujú zvýšené riziko nutričných deficitov – hovorím napríklad o batoľacom negativizme alebo potravinovej neofóbii. Batoľací negativizmus je obdobie, kedy sa dieťa stavia odmietavo k potravinám, nad všetkým ohŕňa nos. S tým súvisí aj potravinová neofóbia, čo je doslova strach z nových alebo neznámych potravín. Sú to normálne, prirodzené stavy, ktoré však v kombinácii s vegánstvom, kedy ešte zámerne ochudobníme jedálniček o veľké množstvo potravín, zvyšujú riziko malnutrície.

Dôvod štvrtý

Na každého zodpovedného a rozumného vegána s ktorým sa o tejto problematike dá normálne diskutovať pripadá aspoň jeden vegán, ktorý na mňa v diskusiách chrlí konšpiračné a poplašné správy ohľadom živočíšnych potravín, posiela mi linky na kontroverzné knihy či dokumenty ako napr. film What The Health a celkovo vidíte medzi riadkami tú paranoju, s ktorou denno denne žije a ktorú ďalej podáva svojím deťom. Sama zo skúsenosti môžem povedať, že niektorí vegáni dokonca nadmerne riešia aj výber rastlinných potravín a ich jedálniček sa ešte ďalej ochudobňuje. Možno by bolo efektívnejšie, ak by vegáni prestali neustále presviedčať bežných konzumentov o výhodách tohto životného štýlu a zamerali sa na to, aby v rámci svojej komunity edukovali tých, ktorí sú viac náchylní na rôzne konšpirácie a hoaxy a doslova nútia lekárov a zdravotníkov varovať pred týmto druhom stravovania.

Ďakujem za prečítanie.