FOOD DETECTIVE testy nie sú žiaden Sherlock

Ak ste sa niekedy v živote trápili s rôznymi ekzémami, tráviacimi ťažkosťami alebo bolesťami hlavy po jedle, tak ste určite narazili aj na možnosť zaplatiť si pomerne drahé krvné vyšetrenia zvané testy potravinovej intolerancie (komerčne tzv. Food Detective testy), ktoré by vám údajne mali prezradiť, aké potraviny by bolo vhodné z jedálnička vylúčiť. Asi 70 eur (čo pomaly nie je ani štvrtina celkovej sumy) dokonca prepláca aj jedna naša súkromná poisťovňa a je tu tiež možnosť zakúpiť si samodiagnostický test priamo v lekárni alebo na internete “za babku”. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet ľudí s tráviacimi problémami, ktorí už absolvovali kvantum vyšetrení u gastroenterológa aj alergológa a stále v rukách nemajú jednoznačnú odpoveď, vyzerajú tieto testy ako celkom slušný biznis, čo poviete? Asi nikoho neprekvapí, že už ich propagujú aj niektoré naše celebritky a známejšie mená internetovej a blogerskej scény. Čiže logicky by sme sa im mohli pozrieť trochu na zúbok 🙂

Aby sa nepovedalo, že zas som sa rozhodla iba niečo zhejtovať, prizvala som si k sebe na pomoc jedného z najlepších imunológov na Slovensku a môjho kolegu, MUDr. Martina Lešťana, ktorý vám pekne, pokojne a logicky (predsa len je to muž a nemá také sklony k hystérii *sarcasm alert*) objasní problematiku tohto testovania, jej pozitíva a negatíva. Dobre som to vymyslela, hejže?

Ešte pred tým si však úplne v krátkosti vysvetlime niektoré základné pojmy, pre lepšiu orientáciu v texte:

Potravinová alergia – je to imunitne podmienená, neprimeraná reakcia tela na určitú zložku potraviny. Dôležité je tu slovo “imunitne” – nakoľko sa v tele tvoria protilátky, ktoré reagujú s danou potravinou za vzniku alergickej reakcie. K reakcii môže dôjsť do niekoľkých sekúnd až minút, ale aj oneskorene v priebehu niekoľkých dní. Alergie nebývajú závislé na množstve (aj malé množstvo môže vyvolať veľmi silnú odpoveď).

Potravinová intolerancia – jedná sa o veľmi široký pojem, ale zväčša takto označujeme neimunitné reakcie organizmu na požitie danej potraviny. Najčastejšie ide o znížené množstvo alebo funkciu určitého enzýmu, v dôsledku čoho sa v tele hromadí látka, ktorá spôsobuje rôzne ťažkosti (najmä tráviaceho charakteru, ale môžu to byť aj rôzne vyrážky alebo bolesti hlavy). Medzi najznámejšie intolerancie patrí laktózová intolerancia (deficit enzýmu laktáza a hromadenie laktózy v čreve) a histamínová intolerancia (deficit enzýmu diaminooxidázy a hromadenie histamínu v tele). Intolerancia závisí na množstve skonzumovanej potraviny, pričom každý človek má tú svoju hranicu, po prekročení ktorej už pociťuje príznaky.

Testy bežne používané na diagnostiku potravinovej alergie u lekára: Prick testy (kožné testy na predlaktí) a náplasťové testy, vyšetrenie IgE protilátok z krvi a pod.

IgE protilátky – ich zvýšenú koncentráciu v krvi nachádzame pri typických alergických reakciách (s pomerne rýchlou imunitnou odpoveďou)

Food Detective testy – hoci sú označované ako testy potravinovej intolerancie, vyšetrujú sa paradoxne protilátky (teda imunitná odpoveď). Konkrétne sa jedná o protilátky IgG, ktoré charakterizujú trochu iný typ alergickej reakcie než IgE protilátky a otázka, ktorú si kladieme je, do akej miery je takéto vyšetrenie spoľahlivé a akú má výpovednú hodnotu.

 

Tak teda púšťam k slovu MUDr. Lešťana 🙂

Vyšetrovanie IgG  protilátok proti  potravinám 

Vyšetrovanie IgG  protilátok proti  potravinám  je  veľmi kontroverznou  témou. Odborné spoločnosti alergiológov a imunológov naprieč  celým svetom vrátane  Európskej akadémie alergiológie a klinickej imunológie  majú  kritické  stanoviská k používaniu  stanovovania IgG  protilátok  pri diagnostike potravinových  intolerancií , o alergiách ani nehovoriac.

Existuje  ale skupina  lekárov, ktorí  určitý význam stanovovania  IgG   vidia. Títo argumentujú, že u časti   ľudí  špecifické IgG   protilátky ( podtriedy IgG1, IgG2, IgG3, IgG4 ) môžu zohrávať nepriaznivú úlohu  pri  chronickom  zápale v organizme. Pri reakcii  IgG  protilátky proti  potravine s príslušným potravinovým   antigénom  sa vytvoria  imunokomplexy pričom sa aktivizuje komplementový systém, ktorý  v konečnom následku vedie  k zápalovým zmenám.  Zvýšenie  IgG  špecifických  protilátok  skôr  ako o intolerancii na potraviny  môže vypovedať o  zvýšenej črevnej permeabilite ( laicky povedanej  priepustnosti  črevnej steny ).

 

Ako  to  teda vlastne je ?  Je toto vyšetrenie bezcenné?

Laboratórne  vyšetrenia   prinášajú lekárovi  informáciu, sú akousi   odpoveďou na položenú  otázku. A poznáte  to- na  hlúpu otázku   príde väčšinou   hlúpa odpoveď .

Ak  niekto  odoberie  IgG   voči potravinám a pýta sa na   potravinovú  intoleranciu  či alergiu, pýta sa zle.  Ak sa  pýta  na možnú  zvýšenú črevnú permeabilitu a teoretickú   spoluúčasť   potravín  na   chronickom  zápale   –  pýta sa  možno  dobre. Ale  odpoveďou  je  len spojenie  „ možno  áno, a možno nie  –   pátraj  ďalej“.  Prečo možno?  Nuž  zvýšená  produkcia  špecifických   IgG , alebo aj IgA protilátok   proti potravinám  je  aj  u mnohých zdravých   ľudí, ktorí  žiadnu potravinovú intoleranciu  či  o zvýšenú priepustnosť črevnej steny   nemajú  ani mať  nebudú.  Odborne  povedané :  špecificita  tohto vyšetrenia   je  nízka.

Čiže  pozitivita  špecifického  IgG  u časti  ľudí  môže  signalizovať porušenú  slizničnú bariéru  čreva , u inej   skupiny  pacientov  to  môže  byť nález  budúcej  potravinovej  senzibilizácie, ale  u časti   ľudí  tento nález  nehovorí o ničom klinicky významnom.

 

Môže toto vyšetrenie  pacienta  poškodiť?

Tu musím  smutne konštatovať, že sa  to  stáva.  Laici a čo je  smutné  aj časť lekárov   totižto na základe  pozitivity tohto testu  na  dlhé obdobie  ľudom  prikazujú  vynechanie  potravín z ich jedálnička bez následnej expozície potraviny po čase.   Ak je ten test  obsiahly  s mnohými potravinami – tak  riziko,  že  tých  zdanlivo  škodlivých potravín vyjde  viac stúpa.  Neodborne nasadená diéta  môže  viesť a bohužiaľ aj  často vedie  k rôznym negatívnym vplyvom na zdravie.   Čo  je ale  smutné, niekedy  sa takto oddiali diagnostika  závažného ochorenia  (črevné zápalové  ochorenie, konkrétna  potravinová  intolerancia,   zápal spôsobený  helikobakterom  či  plesňami, atď.). A v medicíne niekedy  ozaj ide o čas…

 

Môže  toto vyšetrenie pacientovi  pomôcť?

Nuž  áno.  Ak  je v rukách  erudovaného odborníka, ktorý vie, prečo toto vyšetrenie  ordinoval a akú  informáciu   mu môže priniesť.

Vyšší počet  pozitívít  nás  môže priviesť  k úvahe o možnej   zvýšenej  črevnej priepustnosti a zamerať naše  diagnostické úsilie  určitým smerom. Sám  si  myslím, že  v istej    fáze diagnostiky  možných  črevných  ťažkostí   má táto diagnostika   svoj význam.  Názory na  diagnostické metódy sa   časom   menia. Bolo  napríklad  obdobie, keď sa zaznávalo stanovovanie IgG  protilátok proti  gliadínu, kým   čas  ukázal, že  určitý význam (hoci nie tak diagnostický  ako  skôr  monitorovací ) predsa len  má. V budúcnosti hlavne  molekulová diagnostika  IgG  voči potravinám  snáď  bude   mať  svoje  miesto v diagnostických postupoch.

 

Kedy  ma IgG  testy    prevádzané u nelekárov  až tak  nehnevajú ?

Ak  po tomto teste  je  pacient nasmerovaný  k odborníkovi , aby   pátral  po príčine možnej   zvýšenej črevnej permeability, alebo ak   je  aspoň   pacientovi vysvetlené , že   pozitivita tohto testu síce môže, ale rovnako aj nemusí byť niečo  zlé.  Ak  pri existencii   tráviacich problémov (veď predpokladáme, že  preto  pacienti  si toto  vyšetrenie  zaplatili ),  vysvetlia pacientovi  spornú diagnostickú hodnotu a eventuálnu  eliminačnú diétu (vynechanie rizikových potravín ) obmedzia len a len na určité  časové obdobie, po  ktorom musí  prísť k znovuzavedeniu potraviny  do jedálnička.  Ak pacient vie, že pri neúspechu diéty  (ak  sa necíti lepšie), je  zbytočné v nej pokračovať a mal by  sa  dať vyšetriť  odborníkom.  Naozaj sa niekedy  týmto testom akoby trafil klinec po hlavičke – a našli sme spúšťač pacientových problémov.  Ale ak nie?  Ak sme vedľa a pacienta ohrozíme na zdraví zbytočnou diétou a možným oddialením  diagnostiky   závažného ochorenia ?

 

Ako teda  postupovať  pri  diagnostike  potravinových  alergií a intolerancií?

Skratky  v medicíne väčšinou nevedú k cieľu. A tak sa pri diagnostike musíme obrniť trpezlivosťou a spoločne sa  vydávame  na  dlhý beh.  Slovkom spoločne  myslím  lekára –  alergiológa,  pacienta a nutričného  špecialistu.   Základom je  anamnéza, kde sa  zaujímame  aj  o rodinnú, osobnú anamnézu a analyzujeme  možné potravinové  spúšťače. Následne   prichádza na rad  klinické vyšetrenie, kde klinik vie  odhadnúť prejavy alergií  či možných intolerancií už pri vyšetrení.   Potom pristupujeme  k samotnej diagnostike. Kožné testy či  prick alebo  náplasťové,  vyšetrenie  špecifických IgE, molekulárna  diagnostika  či iné   exoticky znejúce  testy  u opodstatnených  prípadoch. Pri podozrení na intolerancie  vyšetrujeme krv (histamínová  či  iná  intolerancia,  genetické testy  na vybrané ochorenia ), dych ( dychový  laktózový , fruktózový test, SIBO,… ), stolicu (zápalové  procesy v čreve,   parazity, kvasinky a plesne,  zbytky,…). Dôležité je vyšetrenie u gastroenterológa , ktorý  nám odhalí   eventuálne iné diagnózy, ktoré stoja v pozadí  pacientových  ťažkostí.  Jednoducho  snažíme sa  pýtať zmysluplné otázky, aby  sme  na ne   dostali  rozumné odpovede.   Napriek   všetkým týmto  diagnostickým procesom   je mnohokrát diagnóza neistá  .  Mnohé testy   sú zaťažené  chybovosťou, citlivosť  metodík je rôzna, a na mnohé diagnózy  doteraz nemáme   ešte   jednoznačné diagnostické metódy.

Tu  potom nastupuje  klasika našich učiteľov, ktorá je ale  aj  veľkým umením.   Eliminačná  diéta, kde cielene  a stále len na určitú  vymedzenú dobu vynechávame  pacientovi zo stravy podozrivé potraviny.  Neodeliteľnou  súčasťou  (až na určité výnimky )  týchto testov  sú ale následne expozičné testy. Tu spolupracujeme na našom  pracovisku  tímovo s nutričným špecialistom.

Záver?

Možno  nám budúcnosť prinesie  jednoduchý lacný a jednoznačný  test na  potravinové  alergie   a intolerancie. Zatiaľ  ale  je cesta diagnostiky a liečby  pomerne  zložitá.  Zacitujem môjho obľúbeného  speváka Nohavicu :

„Osud se nepíše přes kopírák
osud se na pouti nevybírá“

Rovnako je to aj so zdravím a diagnostikou.  Každý sme  iný, a to  čo pomôže  susedovi, nemusí pomôcť mne. Zveriť sa  do  rúk  odborníkom,  dôverovať  v zdravý rozum a vedu  – to je  cesta k cieľu.

_______________________________________________________________________

MUDr. Martin Lešťan

Imunológ, alergológ, pediater, predseda občianskeho združenia Alergoimun, odborný garant Alergoimunologického centra v Prešove a Sabinove. Pôsobil v Detskej nemocnici Košice a v ambulancii klinickej imunológie a alergológie v Poliklinike Sekčov a Poliklinike Sabinov. Absolvoval zahraničné pobyty vo Švajčiarsku, Anglicku a v Poľsku. V rakúskom Salzburgu absolvoval prax v centre liečby detského ekzému. Založil Alergoimunologické centrum Prešov, Sabinov, kde pôsobí ako vedúci lekár doteraz.