KOKOSOVÝ CUKOR: Po tuku nový kokosový ošiaľ

Vedeli ste, že keď rozbijete fľašu s balsamicom tak je to akoby sa na vás odrazu otočili všetky spotené pazuchy sveta? Vôbec sa nepovažujem za pachovú citlivku, môj nos toho znesie veľa, ale aj náhodné privoňanie k octu je pre mňa zakaždým špeciálne traumatickou záležitosťou.  Takže keď dnes balsamicom nasiakla celá naša podlaha v kuchyni vrátane mojich ponožiek, tak som sa zabarikádovala v spálni a chudák Michal to sám dával do poriadku. Teraz sa takto retrospektívne dostavujú aj nejaké tie výčitky, ale musíte všetci uznať, hlavné je, že žijem a že to na mne nenechalo dlhotrvajúce následky. Inak by vám teraz nemal kto písať tento článok a čo potom? Ja vám poviem, čo potom. Nedozvedeli by ste sa napríklad, čo je zač ten populárny kokosový cukor a či má pre nás oproti klasickému cukru aj nejaké výhody.

Napísala by som, že výber vhodných sladidiel riešia najmä diabetici, ale nebola by to pravda. Výber vhodných sladidiel v poslednej dobe riešia VŠETCI. A to je dobre. Napríklad aj v Amerika to riešia a pozrite sa, akí sú šikovní, už vynašli aj Coca colu sladenú stéviou (myslím že v 2014 zažila svoj boom ale neviem, čo je s ňou teraz – predpokladám, že nikomu nechutila). Obrovskú skupinu ľudí využívajúcich náhradné sladidlá tvoria fitness nadšenci a vyznávači zdravého životného štýlu. Najmä športovo založení ľudia určite nemajú vo svojom jedálničku núdzu o sladké chute, práve naopak. E-shopy ponúkajúce výživu pre športovcov majú široký sortiment obsahujúci rôzne fitness sirupy, proteínové tyčinky a nápoje, “nutelly”, zmesi na palacinky či lievance a veľa veľa ďalšieho. Všetky tieto záležitosti sú samozrejme sladené nekalorickými alebo špeciálnymi prírodnými náhradami cukru a z toho čo som videla ich ľudia vedia zjesť NA KILÁ.

Takže by bolo určite celkom fajn vedieť, čo tieto náhrady cukru v tele robia a či je naozaj také rozumné neriešiť svoje baženie po sladkom a namiesto toho iba vymeniť zdroje sladkej chuti za zdanlivo menej škodlivé. 

Dnešný článok je venovaný kokosovému cukru, napríklad aj preto, že ho momentálne máme doma 😀 Ale ak by ste chceli vedieť viac aj o ďalších sladidlách, dajte mi vedieť.

ČO JE TO KOKOSOVÝ CUKOR?

Kokosový cukor sa vyrába z nektáru kvetov kokosovej palmy postupným miernym zahrievaním a odparovaním vody. Po spracovaní má kokosový cukor karamelovohnedú farbu a chuť podobnú trstinovému cukru, len ešte o niečo lepšiu. Povedala by som, že má aj nižšiu sladivosť, čo však podľa mňa nie je vždy pozitívum – ak chceme dosiahnuť určitý level sladkej chuti, tak musíme použiť viac kokosového cukru, čo rozhodne nie je to najlepšie riešenie.

KOKOSOVÝ CUKOR A DIABETES MELLITUS

Určite ste už prišli do kontaktu s informáciou, že kokosový cukor je vhodnejšou alternatívou aj pre diabetikov. Dôvodom je údajný nižší glykemický index (GI), ktorý vyjadruje rýchlosť, s akou sa glukóza vstrebáva zo stravy do krvi. Keďže diabetici majú problém s odpratávaním tejto krvnej glukózy do buniek, kde sa z nej vyrába energia, je pre nich výhodou, ak sa glukóza dostáva do krvi pomalšie a postupne a nie naraz vo veľkých množstvách. Celá táto teória však má 2 háčiky. Prvým je nesúlad v údajoch o glykemickom indexe kokosového cukru. Zatiaľ čo výskumný inštitút na Filipínach priradil kokosovému cukru GI 30-35, Univerzita v Sydney si ho zmerala tiež a prišla s výsledkom 54, čo je približne rovnaký GI ako má trstinový či javorový sirup alebo med. Pre porovnanie, GI stévie je 0, brezového cukru (xylitolu) je 7, agáve má GI menej ako 30, biely cukor má GI 80 a samotná glukóza má ako referenčný cukor logicky 100. Vzhľadom na zloženie kokosového cukru (viď nižšie) dáva ten druhý údaj z Austrálie väčší zmysel.

Tým druhým háčikom je samotné posudzovanie glykemického indexu, ktoré je veľmi nespoľahlivé, nakoľko na hodnotu GI vplýva množstvo ďalších faktorov:  

• Celkové zloženie potraviny obsahujúcej daný cukor alebo zdroj cukru
• Ďalšie potraviny konzumované súčasne (napríklad vláknina či bielkoviny GI znižujú),
• Dĺžka a spôsob prípravy potraviny – varenie, pečenie a pod.
• Ale závisí to aj konkrétne na danom človeku a na jeho enzymatickej výbave a ďalších individuálnych charakteristikách.

Čiže glykemický index je skoro by som povedala že až na prd, aj keď za určitých okolností nám môže pomôcť pri voľbe potravín.

ZLOŽENIE KOKOSOVÉHO CUKRU

Kokosový cukor sa od iných prírodných sladidiel ako med či javorový sirup zas až tak nelíši a dokonca sa v základoch extra nelíši ani od trstinového cukru. Skladá sa prevažne z disacharidu sacharózy (tá je zložená z dvoch monosacharidov – glukózy a fruktózy v pomere 1:1) a taktiež z voľnej glukózy a fruktózy. Bežný cukor je vlastne čistou sacharózou, avšak kokosový cukor tiež obsahuje 70-80% sacharózy, teda je zdrojom aj glukózy – nevhodnej pre diabetikov, aj pomerne veľkého množstva fruktózy. Fruktóza sa v našom tele vstrebáva inak ako glukóza, nepotrebuje na to inzulín, a preto ju diabetici dokážu spracovávať. Nadmerný príjem fruktózy však podľa novších zistení zaťažuje pečeň a negatívne ovplyvňuje iné metabolické deje v organizme.

Kokosový cukor je, podobne ako med a narozdiel od bieleho rafinovaného cukru, zdrojom  minerálnych látok, ako železo, vápnik, horčík a draslík. Logická hádanka: koľko vápnika z odporúčanej dennej dávky 800-1000 mg získate konzumáciou 1 ČL kokosového cukru? Jednoduchá odpoveď: Sakra málo.

Zaujímavou zložkou, ktorá sa našla v kokosovom cukre je inulín. Inulín je druh vlákniny označovanej ako prebiotikum, pretože v našom tráviacom trakte kŕmi dobré probiotické baktérie a prispieva tak k ich množeniu. Inulín je v našej potrave dosť vzácny, potraviny, ktoré sú naň bohaté, nezvyknú byť na našom tanieri na dennom (u mnohých ani na ročnom) poriadku. Nájdete ho napríklad v čakanke, topinambure a artyčoku. Ukázalo sa, že menším zdrojom by mohol byť aj kokosový cukor, opäť sa však bavme o fakte, že si teraz na doplnenie inulínu nebudeme sypať cukor do úst.

ZHRNUTIE

Kokosový cukor by som rozhodne neoznačila ako “zdravú náhradu bieleho cukru”, aj keď v prípade voľby medzi týmito dvoma sladidlami tiež radšej siaham po tom kokosovom. Kokosový cukor obsahuje energiu (kalórie), obsahuje glukózu aj fruktózu a ukazuje sa, že jeho výhoda v podobe nízkeho glykemického indexu zas až takou výhodou nie je a glykemický index je pravdepodobne vyšší, než udáva väčšina výrobcov. Veľmi negatívne vnímam aj to, že momentálne sa akoby vrece roztrhlo s rôznymi produktmi, ktoré sú sladené práve kokosovým cukrom a propagované ako “bez cukru” alebo “bez rafinovaného cukru”, čo automaticky budí dojem, akoby táto skutočnosť vyriešila všetky problémy, ktoré môžu pri zvýšenej konzumácii takýchto výrobkov nastať. Nedávno som si všimla, aký ošiaľ vyvolala istá alternatíva k Nutelle sladená kokosovým cukrom. Hoci sa jedná o veľmi dobrý koncept, ľudia tento výrobok konzumujú v nekontrolovateľných množstvách a absolútne nikto ich zatiaľ nevaroval, že to nie je veľmi dobrý nápad.

Nuž a pozitíva kokosového cukru? Tými sú určite príjemná chuť, nižšia sladivosť, ktorá môže pomôcť pri odvykaní si od sladkej chute a symbolický obsah minerálnych látok a inulínu. Hoci na mnohých stránkach nájdete kokosový cukor v odporúčaniach pre diabetickú diétu, určite by som sa mala pred týmito informáciami na pozore a pristupovala by som k jeho používaniu približne rovnako, ako ku používaniu medu – opatrne.