Odporúčania ohľadom vhodnosti vegánskej stravy u detí sa líšia naprieč svetom…je to náhoda?

 v Diéty od výmyslu sveta, Lifestyle, Tehotenstvo

Aby som trochu uviedla do obrazu aj tých, ktorí nesledovali horlivú diskusiu pod veľkým rozhovorom o výžive, ktorý som uplynulý týždeň poskytla denníku N: Do titulky sa zo všetkých mojich výrokov v texte dostal práve výrok, ktorý, jemne povedané, brnkol na citlivú strunu všetkým slovenským vegánom: “Vegánstvo je nevhodné pre deti a tehotné.

Toto je moje doplnenie k veľmi stručnému vyjadreniu, ktoré podľa niektorých nebolo založené na súčasnom vedeckom poznaní.

Celé znenie môjho textu v Denníku N (časti o vegetariánstve a vegánstve) bolo:

Aký je váš názor na vegetariánstvo a vegánstvo? Dokážeme mäso či iné produkty, ktoré takí ľudia vyradia zo svojho jedálnička, nahradiť inou stravou?

Vegetariánstvo zahŕňa veľmi širokú skupinu štýlov stravovania. Všeobecným princípom je čiastočné alebo úplné obmedzenie konzumácie živočíšnych výrobkov. V praxi sa najčastejšie stretávam s umiernenou formou vegetariánstva, že človek zo stravy vylúči mäso, ale konzumuje vajcia, mliečne výrobky či ryby. Ako zarytý všežravec sa s tým nestotožňujem, ale dospelý zdravý človek bez zvláštnych nutričných potrieb nie je bezprostredne ohrozený nutričnými deficitmi, ak prejde na uvedenú miernu formu vegetariánstva. Do určitej miery dokážeme živiny z mäsa nahradiť konzumáciou iných živočíšnych potravín, vajíčok, mliečnych výrobkov plus správnou kombináciou rastlinných bielkovín, strukovín a obilnín.

Čosi celkom iné je vegánstvo, kde sú zo stravy vylúčené hneď dve potravinové skupiny, mliečne výrobky a mäso. K tomu sa vylučujú vajíčka a v extrémnejších formách aj všetky živočíšne produkty vrátane medu a iných výrobkov. Nech si hovorí kto chce čo chce, vegáni patria medzi hlavných adeptov na deficienciu vitamínu B12. To môže viesť k závažným poruchám nervovej sústavy. Hoci pomocou vhodných doplnkov nie je celkom nemožné vyskladať si nutrične plnohodnotnú stravu, no je to podľa mňa veľmi náročné. Určite nesúhlasím s tým, že by išlo o zdravší variant stravovania. Vegánstvo so sebou nesie isté riziká, ktoré človek môže zvládnuť, ale nemusí. Tento typ stravovania vrátane menej prísnej formy vegetariánstva považujem za absolútne nevhodný pre deti a tehotné ženy.

Asi netreba hovoriť, že tento odstavec ma permanentne dostal na vegánsky sh*tlist, čo muselo mierne sklamať vyznávačov low-carb a keto stravovania, keďže tí boli podľa mňa presvedčení o tom, že som skrytá vegánka. Ako keby to nešlo bez extrémov…

Nechcem sa zbytočne dlho baviť o tom koho som naštvala a nenaštvala, pretože o to mi vôbec nešlo, na otázky som odpovedala podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia. Napriek tomu mi okrem komentárov pod článkom pristálo do schránky aj niekoľko súkromných správ od “Bodaj by si skapala” až po “Určite ste to tak nemysleli, nemohli ste vedieť, že vás takto doslova odcitujú, tu máte link na všetky organizácie, ktoré podporili vegánstvo u detí, prečítajte si to a opravte svoj výrok.” Vďaka, ale nepomýlila som sa a nejdem nič opravovať.

Najprv v krátkosti k vegánstvu u dospelých ľudí.

Kto ma poznáte tak viete, že vo svojich článkoch často odkazujem na štúdie poukazujúce na pozitívne účinky stravy bohatej na rastlinné potraviny a sacharidy. Vegetariánska strava mi síce nie je blízka, avšak u dospelých ľudí, ktorí sa z vlastného presvedčenia rozhodnú pre jej dodržiavanie a zodpovedne pristupujú k zostaveniu svojho jedálnička nevidím dôvod na kritiku. Čo sa týka vegánskej stravy, skutočne nemám rada, ak sa propaguje ako zdravšia varianta pestrej stravy – je to tak, ako sme sa zhodli aj v diskusii: Aj človek na pestrej, všežraveckej strave sa môže stravovať nezdravo a zároveň vegán môže žiť s pomocou vhodnej suplementácie zdravo a plnohodnotne. Kto si zvolil vegánstvo len z dôvodu, že chce žiť zdravšie, podľahol iba početným poplašným správam o zložení a zdravotných účinkoch živočíšnych potravín.

Vy však určite chcete vedieť, prečo som varovala pred vegánskou stravou u detí a tehotných, napriek tomu, že “Týchto 10 významných odborných inštitúcií schvaľuje vegánstvo

Dôvod prvý

Všimli ste si niečo zaujímavé po prečítaní zoznamu? Z 10 organizácií je 8 z USA, Kanady alebo Austrálie, teda z krajín mimo EÚ a len 2 z Veľkej Británie. Tieto krajiny majú inú ekonomiku, inú politiku s doplnkami výživy a iný sortiment suplementovaných výrobkov (pre nich napríklad nie je raritou suplementovať pomarančový džús vápnikom.).

Ak by sme hľadali vyjadrenia odborníkov vo vodách EÚ a celkovo bližšie k nášmu regiónu, nálada voči vegánstvu sa začne prudko meniť.

Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) zhrnula svoj postoj k vegánstvu v roku 2016:

“Je veľmi náročné až nemožné zaistiť dodávku všetkých nutrientov na čisto rastlinnej diéte(…)DGE neodporúča vegánske stravovanie tehotným a dojčiacim ženám, deťom ani adolescentom. Ľudia ktorí napriek tomu chcú dodržiavať vegánsky spôsob stravovania by mali permanentne užívať vitamín B12 ako doplnok stravy a strážiť si svoj príjem živín(…)” ZDROJ

Ani česká spoločnosť pre výživu vegánsku stravu pre deti neodporúča:

“Z alternativní výživy nelze u dětí doporučit veganství, makrobiotiku, frutariánství a další podobné směry. Vhodně vedená lakto-ovo-vegetariánská dieta omezuje možnosti výběru výživy dítěte, ale je pro zajištění jeho růstu a vývoje možná. Pro zajištění zdravého vývoje dítěte je nejvhodnější dostatečně pestrá strava, ve výběru úměrná věku dítěte, jeho energetickým a nutričním potřebám.ZDROJ

Len tento rok v máji v Prahe sa konal míting ESPGHAN-u (European Society for Paediatric Gastroenterology Hepatology and Nutrition), na ktorom sa vyslovilo varovanie, že malé deti na vegánskej diéte bez dohľadu lekára a odborníka na výživu sú vystavované riziku vzniku početných nutričných deficitov, vrátane vit. B12, vápnika, zinku či kvalitných bielkovín. To môže mať “potenciálne devastačné” dôsledky.

Aj francúzski gynekológovia v tom majú jasno. Popisujú stav 9 a pol mesačného dievčatka vegánskej matky, ktoré bolo nedostatočne vyvinuté a trpelo hypotóniou a anémiou. Ich stanovisko znie jednoznačne: Vegánska strava je absolútne neadekvátny stravovací režim pre tehotné a dojčiace ženy a špeciálne pre deti.”

Poľskí lekári rešpektujú vyjadrenia Americkej dietetickej asociácie, avšak takisto vyjadrujú obavy nad schopnosťou rodičov vyskladať si adekvátny jedálniček a pred vegánskym spôsobom stravovania varujú.

A Česká pediatrická spoločnosť pridala tiež svoj cent:

Pro výživu kojenců a batolat je signifikantní riziko nutričních deficiencí týkajících se železa, zinku, vápníku a vitaminů riboflavinu, B12, D a neadekvátního příjmu energie. Extremně restriktivní diety (makrobiotické a veganské) nelze vůbec doporučit v období do konce 2.roku života z důvodů možné proteinoenergetické malnutrice a růstové a psychomotorické retardace.

Samozrejme to nedalo spávať ľuďom z Českej vegetariánskej spoločnosti, ktorí sa obrátili na Svetovú zdravotnícku organizáciu a žiadali vysvetlenie, prečo Česi idú proti odporúčaniam Americkej dietetickej asociácie a iných svetových inštitúcií. 

Odpoveď od dokrora Francesca Branca dáva tak neuveriteľnú logiku, že snáď len vegáni si to mohli vysvetliť tak, že “WHO dáva toto odporúčanie skôr z opatrnosti”:

Důvodem tohoto doporučení je to, že ačkoli je pravda, že velmi pečlivě sestavenou veganskou stravou je možné pokrýt všechny potřebné živiny, vyžaduje to velmi vysokou úroveň znalostí a proto to není vhodné použít jako výživové doporučení pro veřejnost. Existuje mnoho případů nedostatku vitaminu B12 u kojenců, obzvláště pokud jsou tyto děti kojené vegankou. Také to velmi závisí na věku a množství mateřského mléka. 
Myslím si, že Americká dietetická asociace je naprosto důvěryhodná, ale ve Spojených státech je zřejmě jednodušší sestavit takto vyváženou veganskou stravu, jednak díky široké dostupnosti produktů a také díky častému používání potravinových doplňků s vitamíny a minerály prodávaných bez receptu. Doufám, že jsem vám to tímto vyjasnil. Mnoho štěstí ve vaší práci.

Jednoducho povedané aj WHO varuje pred zovšeobecňovaním odporúčaní amerických a kanadských inštitúcií pri plánovaní stravy v rôznych iných regiónoch. Autor zoznamu 10 inštitúcií schvaľujúcich vegánstvo si s ním dal určite veľa námahy a samozrejme ide o dôveryhodné inštitúcie, ktorých vyhlásenia sa vždy zakladajú na vedeckých poznatkoch, avšak z tohto kontextu mi to skôr príde ako taký alibizmus zo stravy vegánov, aby mali za sebou nejakú vedu, pričom vôbec nie sú ochotní diskutovať ďalej o našich regionálnych charakteristikách a o detskej výžive všeobecne.

Mimochodom v Taliansku by sa malo na veľký tlak pediatrov v jeseni hlasovať za to, aby boli rodičia, ktorí svojím deťom vnucujú vegánsku stravu, zatváraní do väzenia. To len tak na okraj.

Dôvod druhý

Možno ste si už všimli v stanoviskách uvedených vyššie jednu opakujúcu sa formulku. Nájdete ju dokonca aj v stanoviskách inštitúcií schvaľujúcich vegánstvo. Jedná sa o upozornenie na to, že rodičia vegánskych detí by mali stravu konzultovať s lekármi a odborníkmi na výživu

DGE: “They should receive advice from a nutrition counsellor and their supply of critical nutrients should be regularly checked by a physician.”

ESPGHAN: “Vegan diets should only be used under appropriate medical or dietetic supervision and parents should understand the serious consequences of failing to follow advice regarding supplementation of the diet. “

Zaujímalo by ma, s kým konzultujú stravu vegánsky rodičia slovenských detí. Ku mne sa prídu poradiť tak 2-3 vegáni ročne. Zato určite neváhajú čerpať informácie z internetu, najmä zo stránok zameraných na vegánstvo. U nás na Slovensku zatiaľ proste nie sú vytvorené podmienky pre zodpovednú monitoráciu vegánskych detí a hrozí tak oveľa častejšie nezvládnutie stravovania, než v USA či Kanade, kde majú rodičia k dispozícii adekvátne vzdelaných odborníkov na výživu (tzv. registered dietitian nutritionist – RDN, teda obdoba našich registrovaných nutričných terapeutov).

Dôvod tretí

Výživa detí je veda sama o sebe. Malé deti a tehotné ženy sú veľmi špecifická skupina, ktorá má špeciálne nutričné potreby. Navyše ak tieto potreby nie sú pokryté, hrozia naozaj vážne dôsledky, ako napr. nedostatočný vývin nervovej sústavy alebo skeletu. Prirátajme k tomu aj ďalšie charakteristické obdobia v stravovaní malých detí, ktoré už sami o sebe predstavujú zvýšené riziko nutričných deficitov – hovorím napríklad o batoľacom negativizme alebo potravinovej neofóbii. Batoľací negativizmus je obdobie, kedy sa dieťa stavia odmietavo k potravinám, nad všetkým ohŕňa nos. S tým súvisí aj potravinová neofóbia, čo je doslova strach z nových alebo neznámych potravín. Sú to normálne, prirodzené stavy, ktoré však v kombinácii s vegánstvom, kedy ešte zámerne ochudobníme jedálniček o veľké množstvo potravín, zvyšujú riziko malnutrície.

Dôvod štvrtý

Na každého zodpovedného a rozumného vegána s ktorým sa o tejto problematike dá normálne diskutovať pripadá aspoň jeden vegán, ktorý na mňa v diskusiách chrlí konšpiračné a poplašné správy ohľadom živočíšnych potravín, posiela mi linky na kontroverzné knihy či dokumenty ako napr. film What The Health a celkovo vidíte medzi riadkami tú paranoju, s ktorou denno denne žije a ktorú ďalej podáva svojím deťom. Sama zo skúsenosti môžem povedať, že niektorí vegáni dokonca nadmerne riešia aj výber rastlinných potravín a ich jedálniček sa ešte ďalej ochudobňuje. Možno by bolo efektívnejšie, ak by vegáni prestali neustále presviedčať bežných konzumentov o výhodách tohto životného štýlu a zamerali sa na to, aby v rámci svojej komunity edukovali tých, ktorí sú viac náchylní na rôzne konšpirácie a hoaxy a doslova nútia lekárov a zdravotníkov varovať pred týmto druhom stravovania.

Ďakujem za prečítanie.

  • andrej

    z tych 10 institucii tam su 2 z UK ked spravne vidim

  • Dee

    Zdravim, chcela by som sa poradit. Partner je vegetarian (z etickych dovodov) uz vyse 20 rokov. Pred niekolkymi rokmi mu zistili alergiu na mliecnu bielkovinu a nabeh na alergiu na soju (hranicne hodnoty). Hoci by nemal, obcas si da nieco mliecne (syr, bryndzu). Zo sojovych veci je hlavne natierky (kde je mensie % soje) a obcas tofu. Snazi sa jest casto strukoviny, celozrnne obilniny, orechy a vajicka. Pre istotu berie aj B12 (methylcobalamin). Co este by si odporucila, resp. na co by si mal davat pozor? Dakujem hoci aj za strucnu odpoved 🙂

    • Judit

      Ahoj, ak môžeš, napíš mi prosím na mail alebo mi sem hoď tvoj. Mám ďalšie otázky ohľadom alergií tvojho partnera, tak nech to tu nerozoberáme takto verejne 🙂

      J.

  • Erik

    čítal som tie komentáre pod článkom, tuším na dezinformácia a hoaxy alebo podobná bullshit stránka to zdielala a iba som sa chytal za hlavu. Bohužiaľ v dnešnej dobe, ľudia hľadajú pre nich ľahšiu alternatívu alebo to čomu chcú oni veriť..
    btw chcem povedať, že držím palce v ďalších článkoch 🙂

  • marian

    pravdou je, ze vyvazena veganska strava je vhodna pre vsetky vekove kategorie, aj pre deti a tehotne. vzhladom k narocnosti ziskat vsetky potrebne ziviny vsak nie je mozne odporucat ju sirokym masam, lebo gauss. co je vsak uplne mimo je vyhlasenie, ze vegetarianstvo a dokonca akesi umiernene vegetarianstvo s konzumaciou ryb, co uz nie je vegetarianstvo je pre deti a tehotne rovnako nevhodne. tymto ste sa ako nutricna poradkyna diskvalifikovala.

  • Festík

    Medzi americke spolocnosti sa radi napr. aj AHA (AoHA – American obese Heart Association), na ktore sa odvolavaju zas ine clanky. Bacha na to. Pisaniu zdar 🙂

  • Peter

    Plná podpora p.Judita, veľmi pekný článok, aj tento aj ten pôvodný. Pestrá a vyvážená strava je tá najlepšia diéta.

  • cca01

    Pekné zhrnuté, aj z relevantnými zdrojmi. Vegánstvo mi pripomína niekedy skôr vieru, ako štýl stravovania…

  • Zdenek

    S ruznymi smery ve vyzive to je asi jako s nabozenstvimi. Je jich spousta, ale ktere je to nejlepsi?

  • Zuz Olsinova

    Diky moc za clanok! Osobne sa momentalne snazim nejest maso z etickych a environmentalnych dovodov a rozmyslam aj nad obmedzenim mliecnych vyrobkov a vajec, ale absolutne sa nestaviam do roly cloveka, ktory sa v tom nutricne vyzna, a preto pre mna tento clanok fakt vela znamena. Tiez som uz rozmyslala co s tym, ak by som niekedy bola tehotna, a pripada mi rozumne na to obdobie opat jest maso aj vsetko ostatne v normalnej miere. Kedze nie som nutricna specialistka (a myslim ze 98% komentujucich tiez nie je), nepovazujem za inteligentne prezentovat tu svoje nazory na veganstvo z vyzivoveho hladiska, ale vidim to tak, ze ako Judit napisala a ako bolo v tom stanovisku, iba velmi nutricne vzdelani vegani by dokazali svojmu dietatu poskytnut fakt vyvazenu stravu. Veganstvo je aj filozoficke hnutie, nie len nutricne, a preto to neni take jednoduche, proste povedat tehotnej veganke ze: “Co si sprosta, tvoje dieta moze byt podvyzivene. Proste zacni jest maso.” Ale uplne suhlasim, ze vacsina veganov sa zrovna nezameriava na vedu za svojim jedlom, skor na etiku atd., a preto ta diskusia a vzdelavanie ohladom toho je fakt potrebna. Na druhej strane aj mna ako este stale vsezravca vie dost namichnut ten arogantny vysmievaci sposob, akym sa vela ludi s veganmi bavi. Respekt a vzajomne pochopenie su jedina cesta. A tiez si myslim, ze Nko v tomto podlahlo taktike shock-value clickbaitu, ked cely rozhovor otitulkoval takto nestastne. Vela veganov a vegetarianov si ho mozno prave kvoli tomu neprecitalo a zbytocne to polarizovalo diskusiu, a okrem toho ten rozhovor obsahoval tolko inyh dolezitych veci! Keep up the good work Judit!

  • hladacpravdy

    Čo si myslíte o cholíne ? V podstate ide o esenciálnu látku dôležitú pre pamäť, koncentráciu, učenie, má ochranný účinok na pečeň. Telo si z cholínu vyrába acetylcholín, čo je veľmi dôležitá látka prenášajúca nervové impulzy. Medzi najlepšie zdroje cholínu patria vajcia a morské ryby. Nepodarilo sa mi vypátrať, aký je obsah cholínu v rastlinných potravinách. Myslíte si, že vegáni majú dostatok tejto látky ? Dá sa splniť odporučenie WHO, ktoré odporúča denne prijať cca 425 mg tejto látky, z čisto vegánskej stravy ?
    Do zoznamu živín, ktoré majú potenciál byť deficitné vo vegánskej strave, by som pridal ešte jód. Najlepším zdrojom jódu sú potraviny morského pôvodu napr. ryby a morské riasy. Pokiaľ chcú vegáni naplniť dennú potrebu jódu, nemajú príliš na výber. Buď sú to spomenuté morské riasy alebo minerálna voda Vincentka. Ale koľkí z vegetariánov majú tieto potraviny vo svojom jedálničku ? Obsah jódu v našej soli nie je veľký, 20 ug / 1g. Keby som mal naplniť odporúčané množstvo 150 ug jódu denne, musel by som prijať 7 g soli denne. A to si nie som istý, či sa jód pridáva do všetkých typov soli, ktoré sú na našom trhu a aká je biologická dostupnosť jodidu draselného, ktorý sa používa na jodizáciu soli. Jód má výrazný vplyv na intelekt a myslím si, že výrazne vyššia spotreba potravín morského pôvodu v krajinách východnej Ázie je jedným z dôvodov vyššieho IQ týchto národov (napr. Kórejčanov alebo Japoncov).
    Čo sa týka lekárov áno bolo by pekné, keby ľudia počúvali ich rady. Ľudia ale strácajú dôveru v naše zdravotníctvo z rôznych dôvodov. Lekári sú často v konflikte záujmov, keď fungujú ako distribútori farmaceutických firiem. Ďalší dôvod je nezáujem o pacienta. Ako ináč si vysvetliť preplnené čakárne u špecialistov ? Čo bráni tomu, aby lekári štandardne objednávali svojich pacientov na presný čas ? Je to voči nim nedôstojné. Zažil som to, že som si zobral v práci dovolenku, aby som išiel na preventívnu prehliadku, a nakoniec som nevybavil nič, lebo som sa v daný deň nedostal na rad. Ďalší problém je nedostatok špecialistov. Mal som v minulosti tráviace problémy, tak som išiel ku gastroenterológovi. V priemerný deň tento konkrétny lekár za 7 a pol hodiny vybaví 35 pacientov (podľa informácie sestričky) to je 12 minút na jedného pacienta. Lekár mi nedal absolútne žiadne odporučenie ohľadom stravy, len “diéta” to bolo všetko čo napísal do záverečnej správy. Čudujete sa v takejto situácii, že ľudia vyhľadávajú rady rôznych necertifikovaných výživových poradcov s pochybnou kvalitou ? Za svoje zdravie sme zodpovední v prvom rade my sami, na lekárov sa nedá vždy spoliehať, taká je moja skúsenosť.

    • Judit

      Dobrý deň,
      ďakujem za trefné poznámky aj za ďalší námet do diskusie.

      Ako vidíte, na úrovni inej ako teoretickej je s vegánmi veľmi ťažká debata, takže hoci sa jódová či cholínová deficiencia nepovažuje za akútny problém (v zmysle že vegáni disponujú možnosťami, ako si potraviny s ich obsahom dopĺňať), sú to určite jedny z vážnych nástrah vegánskej stravy, najmä u menej edukovaných vegánov. Navyše práve deficit jódu je veľmi variabilný čo sa geografického rozloženia týka a v Európe (najmä centrálnej a východnej) sme ním viac ohrození ako v USA. Ďalší z dôvodov, prečo by sa vegánske spoločnosti na Slovensku mali viac riadiť štúdiami a odbornými stanoviskami pochádzajúcimi z európskeho regiónu (ale tie už nie sú také vegan-pozitívne, ako v USA, takže nevidím to tak, že sa to v blízkej budúcnosti stane).

      Čo sa týka druhej časti Vášho komentáru, neostáva mi nič iné, než súhlasiť. Myslím, že zvyšujúca sa nedôvera ku lekárom a klasickej medicíne leží najmä na pleciach samotných lekárov. Tí sú rôzni a málokto si uvedomuje, že má právo vybrať si či zmeniť špecialistu, ak s jeho postupom či prístupom nie je spokojný. A myslím, že by sa to malo robiť častejšie, aby aj lekári boli nútení o pacienta bojovať. Samozrejme sú tu aj ďalšie problémy, netvrdím, že týmto sa všetko vyrieši. Je to dlhá cesta za zmenou (a najhoršie je, že tá zmena sa ešte ani nezačala robiť), ale alternatívna medicína či iné alternatívne postupy nie sú z môjho pohľadu riešením.

      • hladacpravdy

        Zaujímavé sú aj ďalšie stopové prvky ako selén, meď, mangán, molybdén. Z nich je pomerne dobre preskúmaný asi len selén, čiastočne meď. Pri takýchto stopových prvkoch dosť veľa záleží od kvality pôdy. Napr. pri seléne som čítal, že dve polia vzdialené len niekoľko kilometrov od seba môžu mať výrazne odlišnú koncentráciu selénu. Z toho potom vyplýva to, že sa nedá vždy spoliehať na tabuľkové hodnoty týchto živín. Ak bola nejaká potravina vypestovaná na pôde s nízkou koncentráciou selénu, reálna koncentrácia sa môže výrazne odchyľovať od tabuľkovej hodnoty. Je škoda, že u nás na Slovensku alebo aspoň v stredoeurópskom regióne neexistuje výskumný ústav, ktorý by robil merania nutričných hodnôt v našich potravinách. Toto je podľa mňa dôležitejšie ako sa hádať, či obsah mäsa v rybích prstoch je 65 alebo 60 percent alebo či koka kola obsahuje repný cukor alebo glukózovo-fruktózový sirup. To čo robí naša vláda na obranu našich potravín mi pripadá z jednej tretiny odborné a z dvoch tretín populistické. Veľa ľudí si myslí, že keď nakúpia potraviny v Rakúsku, budú automaticky zdraví, ale ono to tak nie je. Ak budú jesť nevyváženú stravu, je úplne jedno, aký je jej pôvod.

pingbacks / trackbacks

Napísať odpoveď pre cca01 Zrušiť odpoveď

Zadaje hľadaný výraz a stlačte enter